Tak teraz, keď už je toho plný bulvár (aj keď mi je ľúto, že ste to vy nevedeli prví), môžem konečne o tom hovoriť. Môžem konečne písať do tohto svojho týždenného terapeutického denníčka o tom, aké to je, keď sa po 30 rokoch vžívam do roly mamy. Mamy ako takej, ale v tomto štádiu najmä do mamy svojej. Nikdy som to nejako veľmi neriešila, vediac, že som bola, minimálne jednostranne, totálne nechcená, ale teraz, ako sa mi pomaly zväčšuje bruško, a nálady a emócie sa striedajú ako po nejakej šialenej droge, pričom citlivosť je nastavená na maximum, mám pocit, že moja mama musela byť asi bohyňa.

Nie je nič nechutnejšie, ako keď sa z človeka stane funkcionár. Funkcionár čohokoľvek. Bárs aj pouličnej poézie. Úplne chápem Pavla Vilikovského, ktorý na krste svojej šestnástej, vlastnoručne a vlastným životom napísanej knihy o svojom písaní hovorí ako o čistom amatérizme. Desiví sú všetci tí ľudia, trasúci sa za funkciami, za titulmi, za spoločenským statusom. Vždy, keď doba prituhne, z každej strany to smrdí človekom vo funkcii. Všetko to zlo. Kto sú jeho prisluhovači? Funkcionári.

Nemecko je v pasci vlastného úspechu. Je hegemónom proti svojej vôli, aj proti vôli európskeho juhu. Za južné krajiny musia Nemci platiť dlhy a súčasne počúvať, že sa správajú ako fašisti.

Začiatkom tohto týždňa bude mať v bratislavskom klubovom kine Lumiére slovenskú premiéru dokument Pátranie po Sugar Manovi (Searching For Sugar Man). Vrelo odporúčam, je to jeden z najkrajších príbehov v dejinách popmusic, kde sa skupina fanúšikov obskúrneho umelca menom Sixto Rodriguez pustí do hľadania svojho strateného idolu. Podľa niektorých neoverených správ je mŕtvy, podľa iných prebýva niekde v Amerike.

Zakladateľ Playboya Hugh Hefner zomrel vo veku 91 rokov. Nestvoril len kultový pánsky časopis, ale ovplyvnil aj životný štýl, kultúru a mravy svojej doby.

V posledných dňoch sa v bulvárnej i serióznej tlači objavili informácie o tom, že premiér Fico má podozrivo blízko ku svojej mladej atraktívnej spolupracovníčke.

Na konci dramatického diela nájde hlavný hrdina svoju novú identitu, ale bremena morálnych dilem sa nezbaví. Vizuálne aj hudobne pôsobivú operu s ekologickým posolstvom aktuálne uvádza Salzburský festival, ktorý potrvá až do 1. septembra.

„Čo je to za sračku?“ spýtal sa na začiatku svojej recenzie Greil Marcus, hudobný kritik Rolling Stone, keď si vypočul vtedy aktuálny nový album od Boba Dylana, ktorý dostal názov Self Portrait (Autoportrét). Nebol jediný, kto si s touto nahrávkou, čo nemala s predchádzajúcimi Dylanovými albumami veľa spoločného, nevedel rady.

Milí priatelia, tento stĺpček by som chcel venovať jednému vzácnemu človeku. Pochybujem, že ho niekto z vás pozná, hoci je skutočnou osobnosťou. Týmto človekom je môj spolužiak Juro zo základnej školy. Jeho dedo bol zverolekár, mal prvý v našom mestečku auto a učil ľudí hrať na mandolínu (tak hovoria pamätníci). Spolužiak Juro je jeden z mála ľudí, ktorý na svet hľadí srdcom. Keď sme boli siedmaci, šarvanci vyliahnutí z divých vajec, vymysleli sme si, že piataci na Jura hľadia krivým okom. Toľko sme ho huckali, až ich proti svojej vôli vyzval na súboj.

Nový pápež vydal svoju prvú encykliku. Nazýva sa Lumen Fidei (Svetlo viery) a ako sám povedal, „napísali ju štyri ruky“. Dielo završuje chápanie náboženskej viery Benedikta XVI. Prinášame jej úryvok.