Aj na tom najúbohejšom mieste, v rozpadnutom hoteli alebo v stánku pri ceste vám na tanieri podajú gurmánsky zážitok par excellence. Vy sa oblizujete a ostatní sa na vás spokojne usmievajú. Vitajte v Thajsku.

Voľby do európskeho parlamentu spojené s desaťročným výročím nášho členstva nabádali na zhodnocovanie. Hľadali sa prínosy a straty. Dovoľte mi osobný pohľad.

Keď som minulý rok hovoril v Lampe s pánom Milanom Píkom, bol to pre mňa zážitok z histórie. Minulý týždeň sa stal generálom. Popri radosti je však namieste pár poznámok.

Závislí od Ruska Šéf strany NOVA Daniel Lipšic zverejnil údajný vládny materiál, ktorý analyzuje, ako by sa nás dotkli možné sankcie EÚ uvalené na Rusko. V materiáli sa podľa Lipšica uvádza, že v prípade zbrojného embarga voči Rusku dôjde k narušeniu našej obranyschopnosti a budeme mať problém plniť si záväzky voči NATO. Naša závislosť od Ruska sa týka najmä letecta a protivzdušnej obrany, ktoré potrebujú ruské dodávky náhradných dielcov.

Máločo je podľa našich predstáv. Už ani tá jar nebýva ako kedysi. Zaľúbenci si to museli všimnúť prvého mája, keď sa na znak vrúcnej lásky chceli pobozkať pod rozkvitnutou čerešňou. V predvečer mája som sa vracal z konferencie ružomberskej katolíckej univerzity o Božom slove v médiách. Poľská profesorka tam spomínala anekdotu o znižovaní úrovne ich školského systému.

Dušan Mitana je môj dlhoročný kamarát a naše priateľstvo neskalilo ani to, že som istý čas bol vydavateľom jeho kníh. Mám ho rád od Psích dní, ale nemyslím si – ako veľká časť našej kritiky – že Mitana je iba brilantný poviedkar. Naopak, som presvedčený, že ako románopisec, autor veľkej a ambiciózne

Neviem, čo je vysoké umenie. To, čo máme v sebe, sú jednoduché otázky. Prečo je okolo nás, ale aj v nás toľko bolesti? Prečo sa život nedeje podľa našich túžob? Prečo sme takí slabí? A pritom chceme byť silní a vydávať svedectvá o zmysluplných činoch človeka. Otázok je veľa, ale neustále oscilujú okolo slabosti a sily, pokoja a rozorvanosti, túžby či beznádeje ľudskej duše. Umenie tieto otázky zhmotňuje, divadelné umenie personifikuje.

Najprv, aby bolo jasné, o čom nehovorím: nehovorím o nedemokratických režimoch, kde sú ľudia akurát rukojemníkmi moci. Nehovorím ani o zločincoch a zločineckých klanoch, ktoré tak rady využívajú výhody demokracie. A nehovorím ani o korupcii, ktorá sa stala súčasťou našej každodennosti. Napríklad taký remeselník, ktorý mi príde opraviť záchod. Po dobre vykonanej práci si pri káve ponadávame na skorumpovaných politikov, a potom sa ma opýta, či mu zaplatím v hotovosti a bez faktúry, aby som ušetril na DPH. A už v tom ideme obaja.

Riaditeľ Maďarského inštitútu v Bratislave István Kollai má diplom historika aj ekonóma. O slovensko-maďarské vzťahy, o ktorých píše i pre .týždeň, sa začal zaujímať na univerzite vďaka seminárom nášho stĺpčekára, profesora Csabu Gy. Kissa.

Jedného dňa v marcii 1990 sa v Artfore na vtedajšej Ulici Červenej armády objavil mladý pár s prudko punkovým imidžom. Martin a Saša. Pýtali sa, či by Artforum nechcelo zorganizovať veľký koncert Karla Kryla, ktorému Saša v tom čase robila niečo ako manažérku.