Jedenásť európskych štátov, medzi nimi aj Slovensko, sa dohodlo na zavedení dane z finančných transakcií. No zatiaľ nie je jasné, na ktoré obchody sa presne bude vzťahovať, ako má byť výber realizovaný, ani kam pôjdu výnosy z nej.

Do druhej polovice ligy sme vstúpili domácim zápasom so súperom, s ktorým sme hrali posledný zápas prvej polovice čiže s Torpedom Nižnyj Novgorod. Vonku sme s nimi pehrali až v samostatných nájazdoch a priviezli sme si aspoň jeden bod, doma sme dúfali v lepší výsledok. Lenže ten zápas nám vôbec nevyšiel, nezačali sme dobre a ťahalo sa to s nami až do konca, jednoducho sme sa nedokázali chytiť. Do druhej časti sezóny sme teda vstúpili dosť nešťastne a veľa záležalo od toho, či sa nám tento nevydarený úvod podarí čím skôr vymazať, alebo sa to s nami bude vliecť ďalej.

Mottom Spojených štátov amerických je veta „E pluribus unum" (Z mnohosti jediné). Mottom Európskej únie je veta „In varietate concordia", ktorá sa oficiálne prekladá ako „Jednotní v rozmanitosti". Bolo by ťažké vystihnúť rozdiely medzi americkým a európskym modelom ešte jasnejšie, než to vyjadrujú tieto heslá. USA sú taviacim kotlom, zatiaľ čo Európa je mozaikou rôznych národov a kultúr, ktorá sa počas svojich dlhých dejín vyvíja.

Ten príbeh sa stal pred 110 rokmi. Má zmysel vracať sa nemu? Pred 110 rokmi začal s jasnou víziou, veľkou imgaginatívnosťou a pracovitosťou prvý slovenský architekt navrhovať kúpele Luhačovce. Mali to byť slovanské kúpele, najmä pre Čechov a Slovákov. Jeho konkurencia však Jurkoviča z kúpeľov vyštvala. Nikto iný už jeho úroveň nedosiahol.

Pápeži Ján Pavol II. a Benedikt XVI. tvoria takmer neoddeliteľnú dvojicu. V novembri 1981 menoval prvý druhého za prefekta Kongregácie pre náuku viery a potom boli celých 24 rokov najužšími spolupracovníkmi. Nebolo náhodou, že kardinál Ratzinger pochovával Jána Pavla II. a nebolo náhodou ani to, že sa stal jeho nástupcom na Petrovom stolci. Obidvaja mali za sebou výnimočný život, ktorý ich predurčoval na najvyšší post v cirkvi.

Záborský bol síce ctižiadostivý človek túžiaci po uznaní, ale občas si volil pseudonymy. Svoju prvú významnú báseň ódu Na Slováku podpísal menom N. Magurský. V roku 1864 v almanachu Lipa vydal svoje divadelné hry Odboj zadunajských Slovákov a Arpádovci – pod pseudonymom Vojan Josifovič. Na stránke zaborsky.blogspot.sk, ktorá prináša podrobné informácie o Záborskom a jeho diele a ktorú pripravuje Timotej Kubiš, sa uvádzajú aj ďalšie pseudonymy: Filip Konôp, Parabola Drotár Fedor, Brindza Jánoš, Jano Metla, Füldenstein, Vilibald Graf von Habenichts Titularkaiser von Babylon und expectativer König der Republik Pohlen.

Český kultúrny historik Jiří Rak napísal na margo českého prezidenta, že má funkciu akéhosi náhradného kráľa. Česká spoločnosť kráľov mala, má teda čím pomeriavať. Slovenská pozná akurát chalupkovskú romantickú službu slovenskej družiny kráľovi, chorého kráľa Janka Kráľa a starých rozprávkových kráľov, hľadajúcich princov pre dcéru a krajinu.

Koniec sveta podľa mayského kalendára má byť tento piatok. Bez ohľadu na popieranie hodnovernosti predpovede vízia tohto druhu zaujme. Čo keby naozaj? Tentoraz by sme síce nestihli Vianoce, ale na druhej strane – nebolo by treba dokončiť niektoré úlohy, uskutočniť ťažké rozhovory, doplatiť nedoplatky a úroky z omeškania... V istom psychickom stave môže koniec sveta vyzerať lákavo. Každý ohlasovaný koniec sveta tak zmobilizuje sekty, vizionárov a prorokov najrôznejšieho druhu. Čím slabšia povaha, tým silnejšia vízia posledných dní ľudstva.

Čo sme včera čítali, na to zajtra budeme chodiť do kina. Sezóna letných hitov sa skončila, jeseň, zima za dverami, Oscary® na dohľad, treba divákovi ponúknuť aj trocha nefalšovaných umeleckých ambícií. Spoľahlivým spôsobom, ako to dosiahnuť, sú filmové adaptácie románov, nie len tak hocijakých, ale románov, ktoré okrem toho, že sú bestsellermi, sú aj literatúrou. Spomedzi tých, čo nás čakajú v najbližších mesiacoch, trčia dva, Life of Pi kanadského spisovateľa Yanna Martela, režíruje Ang Lee, a Cloud Atlas Angličana Davida Mitchella, režírujú Andy a Lana Wachowskí a Tom Tykwer.

Na Pohode ma vždy najviac bavia kontrasty a prekvapenia. Britské gitarovky boli určite pre mnohých splneným snom, na metal s hip-hopom zase kráčali s otáznikmi. Ja som to mal tentoraz presne naopak.