Koncom minulého roka mal v Británii premiéru dokument The Possibilities Are Endless o škótskom spevákovi Edwynovi Collinsovi, ktorý opisuje jeho návrat do života po masívnej porážke. Je to príbeh človeka, ktorý sa vzoprel svojmu nepriaznivému osudu.

Nevedeli sme sa ich dojesť. Schované v sekretári čakali na svoju chvíľu pri štedrovečernom stole, no už dvadsiateho decembra boli skoro vždy vyjedené. Ešteže rodičia mali vždy jeden balíček oblátok a trubičiek v zásobe na tajnom mieste.

Pamäť možno len zriedka odložiť niekam na okraj. Pamäť sa nespráva podľa toho, čo je dovolené alebo schválené. Je tu na to, aby pripomínala. Štvrťstoročie sa čínska vláda snažila vymazať udalosti z námestia Tiananmen, ale tisíce mladých ľudí, ktorí protestujú v Hongkongu, pripomínajú práve toto námestie. Nedá sa nemyslieť na muža s nákupnou taškou, ako stojí sám pred tankom, práve teraz, keď títo ľudia žiadajú odchod úradníka, ktorý príliš posluhoval Pekingu a bol preto nepopulárny.

Bol som nedávno pri tom, ako Fero Guldan osádzal na poľsko-slovenských hraniciach pamätník Vrbovi s Wetzlerom. Fero je slobodný človek. Stavia pamätníky tam, kde majú byť, a nie tam, kde mu to štát, či peniaze umožňujú. V Čadci sa mi o niekoľko hodín neskôr prihovoril občan: „A čo hovoríte na to, že už tretíkrát v histórii kráčame proti Rusom?“. Poznamenal som, že sloboda za to stojí.

Prezident Putin mal štrnásteho augusta vedno s ministrami a poslancami svojej vlády výjazdové zasadanie na Kryme. Prvá osoba v štáte nám v poslednom čase dáva impulz na falošnú hrdosť, alebo rozpráva o nevraživosti k nám, prípadne o dôležitosti podmanenia si územia. Krym zaberá v dnešnej ruskej mytológii predovšetkým „Miesto Ruskej Slávy“, hojne skropené krvou, najlacnejšie a najdostupnejšie letovisko sveta s chutnou miestnou vyprážanou špecialitou – čeburekmi a naše kontrolné stanovište nad celým Čiernym morom, a to znamená aj nad všetkými štátmi NATO.

Ukrajina svojho premiéra má i nemá. Arsenij Jaceňuk podal 24. júla demisiu, pretože ho opustili koaliční partneri. Štát sa ocitol na zrýchlenej trase k predčasným voľbám. Parlament však minulý štvrtok odmietol Jaceňukovu demisiu potvrdiť.

Druhého augusta oslavujú františkáni sviatok Porciunkuly. Voľný preklad z taliančiny je čiastočka zeme. Na tejto čiastočke zeme stojí už približne 900 rokov malý, no zázračný kostol Panny Márie Anjelskej. Tu našli útočisko prví františkánski bratia, tu sa udiali všetky kľúčové okamihy františkánskeho hnutia, keď ešte nikto netušil, že raz nad tým kostolíkom vyrastie ozrutná bazilika a tým vznikne kostol v kostole. Pre tento kostolík František zázračne vybavil odpustky, aké mali dovtedy len tri baziliky sveta. Sem ušla skoro ráno na Kvetnú nedeľu aj Klára, ktorá potom založila Klarisky a stala sa svätou. A tu našla Františka aj sestra smrť.

Vypuknutie Prvej svetovej vojny privítalo veľa Poliakov s nádejou. Brali ju ako šancu na zmenu geopolitickej situácie. Poľsko od roku 1795 na mape Európy ako štát neexistovalo, pretože bolo rozdelené medzi tri veľmoci: Rusko, Rakúsko a Prusko (neskôr Nemecko). Poliaci počas týchto rokov niekoľkokrát povstali so zbraňou v ruke, vydobyť si nezávislosť sa im však nepodarilo. Na to, aby uspeli proti tesnému spojenectvu troch mocností, boli príliš slabí. Čakali teda na svoju šancu, veľký konflikt, v ktorom by Berlín, Viedeň a Petrohrad stáli na opačných stranách barikády.

Endre Ady, náš prorocký básnik, ktorého svojho času Slováci veľmi dobre poznali, nazval vojnu „hroznou nocou“. Videl jej hrôzy od prvej chvíle, ešte keď jej výbuch oslavovali po celej Európe davy ľudí. Úprimne povedané, sotva by som ju vedel zvažovať na makroúrovni (krajiny, národa), veď tak ako pre mnohých Slovákov, Poliakov, Maďarov a Európanov, aj pre mňa je predovšetkým osobnou minulosťou.

Krátko po tom, ako som sa naučila, že čokoládové bonbóny sú sladké a oheň páli, som zistila aj to, že Kubánci sa môžu zapisovať do organizácií, ktoré vymyslel a založil štát, ale aj to to, že sú exemplárne trestaní, ak si chcú založiť svoje vlastné organizácie alebo združenia. Presne v duchu tejto logiky deti automaticky vstupovali do pionierskej organizácie, ženy sa po dovŕšení štrnásteho roku stávali členkami ženskej organizácie, susedia sa združovali vo výboroch na obranu revolúcie a robotníci sa stali členmi jediného povoleného odborového zväzu v krajine. Okrem toho sa, samozrejme, študenti združovali vo svojej konfederácii, rovnako ako poľnohospodári v tej svojej, v jednom aj druhom prípade celoštátnej. Zdalo sa, že sme všetci niekde združení.