jemné cesto z múky, mlieka a vajec – a koľko radosti! Len si stačí pripomenúť ten zvuk puknutia oválnej či hranatej oblátky. Mäkký, no zároveň výrazný, s prísľubom jemného rozpúšťania sa na jazyku. Kto bol väčší gurmán, ten si dokonca oblátku nalámal na malé kúsky a pojedal ich tak, že si ich jazykom pritlačil na podnebie, tam oblátka zmäkla a pomaly sa rozpúšťala ako tá najfajnovejšia lahôdka.
Jediné, čo nás okrem stenčujúcej sa vrstvy oblátok poľahky usvedčilo z pravidelného navštevovania sekretára, bolo aj neskutočné množstvo omrviniek, ktoré po nás zostali na gauči. A to nehovoríme o trubičkách! To sa už vonkoncom nedalo utajiť nič. Jasné a zreteľné chrupnutie, keď si tú zakrútenú božskú mannu dal človek do úst, bolo vždy počuť až do kuchyne. Tam mamu pri príprave vianočných koláčov určite hneď vystrelo, taká to bola rana. „Zas je pri trubičkách!“ počujem ju ako dnes. Trubička – tá ešte sladšia, a preto krehká potvora sa rozprskla v ústach na malé sladkasté odrobiny, ktoré človeku kompletne zatemnili mozog, takže ani nezbadal, že jeho vlnený zimný sveter s vločkovým vzorom je celý od omrviniek. Darmo potom môžete vrtieť hlavou, že ste trubičky nejedli, keď ste od nich celí zavločkovaní.
mnoho symbolov v malom kúsku
Oblátky sú neoddeliteľnou súčasťou našich Vianoc, ich rozdávaním, potieraním cesnakom a medom sa začína Štedrý večer. Má symbolizovať hostiu – teda Kristovo telo. No aby sme nezabudli na naše slovanské korene, trošku ho kombinujeme s pohanským zvykom zaháňať čarodejnice cesnakom.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.