Niet takého brlohu na svete, aby schoval darebáka. Spáchaj zločin a zem bude zo skla. Toho sa drží každé malé dieťa. Rodíme sa na tento svet ako Emersonovi idealisti. Aj moja Hana.

Koncom 19. storočia začala na Slovensku dozrievať generácia politikov, ktorá už mala dosť pasivity martinských bardov okolo Vajanského a namiesto večného čakania na spásu z Ruska začala poškuľovať skôr po Prahe.

Aj malý pes dokáže v tvojej posteli zaujať takú polohu, aby pre teba prakticky nezostalo žiadne miesto. Varovala ma už v útlom detstve moja mama a ako obyčajne, mala pravdu.

Keď som mal asi osem rokov, môj o sedem rokov starší brat doniesol domov nahrávku Louisa Armstronga. Povedal mi, že je to černoch, trubkár, a ak chcem hrať na trúbke, mám ho počúvať.

Aj vy by ste radšej trávili viac času so svojimi deťmi? Koľkokrát ste si za posledný rok pomysleli – teraz budem intenzívne pracovať, všetku energiu vrhnem do plnenia povinností, aby som mal neskôr voľno, a POTOM všetok čas venujem svojej rodine. Koľkokrát si to za posledných 10 rokov takto vo svojom vnútri povedal? Podľa mňa zakaždým, keď odchádzal od svojej rodiny na tréning či zápas. Má to však jeden háčik. Žiadne POTOM už totiž nemusí byť. Nebolo ani v prípade Paľa Demitru, ktorý rozbiehal svoju avizovanú poslednú profisezónu. Posledných zopár desiatok zápasov, a potom už len radosti života. Po tejto sezóne plánoval už len rodinu, výchovu dvoch krásnych detí a podporu mládežníckeho hokeja.

Markíza a Joj majú novú hračku, s ktorou medzi sebou súperia. Sú to vlastné sitkomy, kde mala posledné roky výsostné postavenie hlavne Joj. K jojkárskym Profesionálom a Kutyilom túto jeseň pribudnú – Zita na krku na Markíze a až dva na Joj: Hoď svišťom a animovaný LokalTV. Aj keď by sa zdalo, že ide o jednoduchší žáner, nie je to pravda.

V roku 1989 sa dal povojnový svet do pohybu. Spočiatku sa zdalo, že pravdu mal nemecký filozof Jürgen Habermas, ktorý hovoril o dobiehajúcich revolúciách.

Dvanásteho augusta som spolu s kapelou dorazil na piešťanské letisko, dejisko veľmi pekne sa rozrastajúceho festivalu Grape, aby sme zahrali prvý koncert na Grape Stagei. Po zvukovej skúške a odohranom koncerte mojich domovských Teskohippies som sa zmenil z účinkujúceho na návštevníka Grapu so všetkým, čo k tomu patrí.

Muziku milujem údajne už od materskej škôlky. Môj otec je z Macedónska, ale bola to mama, ktorá mala veľmi rada hudbu.

Nórsko sa mi až dosiaľ spájalo predovšetkým s bizarnou extrémnou black metalovou scénou, ktorá v deväťdesiatych rokoch prešla od slov k činom a z v zásade neškodného estetického extrému urobila patologickú realitu. Vypaľovanie kostolov, ničenie cintorínov, vraždy, zlo, zvrátené nesystémové Zlo, ktoré nie je umierneným satanistickým „kontra-kultúrnym“ opozitom dobra, ale jeho popretím. Zlo bez srandy La Veyovského naivno-filozofického rozmeru, zlo, ktoré treba brať vážne.