Je to veľmi zjednodušujúce, nepresné a neprofesionálne tvrdenie, napísať o nejakom autorovi, hercovi či maliarovi, že je to nový Hemingway, Marlon Brando či Piccasso, ale všetci hneď vedia, čo od neznámej značky plus-mínus môžu čakať a či to bude aj ich šálka čaju.

Upozornenie pre čitateľov: Nasledujúci článok nemá žiadne politické posolstvo, preto ho v ňom ani netreba hľadať.

Pred dvoma týždňami sme zverejnili odpoveď riaditeľa odboru osobitného určenia na Generálnej prokuratúre Petra Šufliarskeho na článok „Kto pomáha Mellovi?“ V tomto čísle prinášame reakciu jeho zástupkyne Evy Mišíkovej.

Na svojej chalupe na laze pri Krupine prekladá najnovší román Umberta Eca. Dlhé roky pôsobil ako veľvyslanec v Ríme. Dôverne pozná Taliansko, na ktoré sa teraz vrhli finančné trhy. Hovorili sme aj o Kaddáfím, mafii a Robertovi Savianovi. Prekladateľ Stanislav Vallo.

Ich detský domov má naozaj nezvyčajný názov: Detský smiech. Budova, kde by mal ten domov sídliť, je pritom zväčša úplne prázdna. A kde sú deti? No predsa doma.

Keď som ich pred takmer desiatimi rokmi uvidel prvý raz, bolo to niekoľko pekných červených bodiek, ktoré kdesi v diaľke osamotene svietili do tmy za mojím bratislavským oknom, ktorým som z Napoleonského vŕšku pozeral zhora na Petržalku a na Maďarsko a Rakúsko za ňou. Veterné elektrárne boli vtedy pre mňa nóvum, niečo také som zazrel zopárkrát predtým v Dánsku a v Nemecku na pobreží mora, ale tu, uprostred Európy, nie.

Dňa 20. júna 2011 v čísle 25/2011, ročník VIII, týždenníka „.týždeň“, v rubrike „.týždeň doma“ na 26 až 29 strane bol uverejnený článok autora Mareka Vagoviča s názvom „Kto pomáha Mellovi?“ s podtitulom „Prokurátor Šufliarsky, ktorý má koordinovať boj s mafiou, polícii včas neoznámil, že Karol Mello, podozrivý z objednávky vraždy, bude prepustený z väzby. Polícia tak nemá Mella pod kontrolou. Prečo to Šufliarsky urobil?“.

Slovensko nemá veľa ľudí, ktorých práca znesie svetové kritériá. A ešte menej je tých, ktorých prácu ocení samotný svet. V slovenskom filme sa za posledné roky udial zázrak. Na malý počet nakrútených filmov veľa medzinárodných úspechov. V dokumente ide až o generačnú vlnu.

Reportáž z Pohody je nevďačný text, nemá byť totiž vlastne o čom. Kto bol, vie, kto nebol, tiež. Pohoda je domáca kultúrna inštitúcia.

Najprv to vyzeralo len na jednu z mnohých nechutností britského bulváru. Keď však metódy News of the World vzbudili všeobecné zhnusenie, Rupert Murdoch svoj „toxický“ nedeľník rýchlo zavrel.