Víkendový kongres Občanské demokratické strany nepřinesl skutečnou změnu, protože vzhledem k poměrům ve straně ani nemohl. ODS, zdá se, už překročila hranici, za níž se pud politické sebezáchovy přestává projevovat racionálními opatřeními proti zrychlujícímu se pádu. Místo nich nastupuje vzájemné obviňování uvnitř strany, útoky na koaliční partnery, či dokonce lamentování nad nepochopením ze strany voličů.

Slovenský olympijský výbor bude o pár dní voliť svojho prezidenta. Po trinástich rokoch budú mať delegáti konečne na výber. Proti súčasnému šéfovi Františkovi Chmelárovi sa postaví tréner hokejových majstrov sveta Ján Filc.

Keď si budú študenti manažmentu hľadať na skúmanie neúspešného manažéra, pokojne môžu analyzovať kariéru Vladimíra Repčíka. Šéf SOZA minulý týždeň konečne rezignoval. Bolo to asi prijateľnejšie, ako zažiť kruté odvolanie pre neschopnosť.

Barack Obama pred štyrmi rokmi porazil svojho republikánskeho súpera Johna McCaina svojou víziou nádeje a zmeny; bola to „zmena, ktorej môžeme veriť". Paradoxom prezidenta, ktorý dnes obhajuje svoj úrad proti Mittovi Romneymu, je silné varovanie pred zmenami, ktoré by čakali Romneyho Ameriku, takmer nostalgia za Spojenými štátmi, v ktorých dnešné generácie vyrástli, no ktoré už nasledujúca generácia zažiť nemusí. Minulotýždňový zjazd Demokratickej strany, ktorý oficiálne nominoval Obamu za kandidáta na ďalšie štyri roky, bol plný volania po uchovaní toho, čo charakterizovalo blahobyt a dobrý život Američanov posledného polstoročia ? od možnosti väčšiny ľudí nájsť si dobrú prácu a slušné bývanie až po veľké zdravotné programy Medicare a Medicaid. Bolo to volanie za Amerikou, ktorá ponúkala kombináciu tradičného amerického sna, kde sa tí usilovní a pracovití bez ohľadu na svoj pôvod môžu dostať (niekedy až v ďalšej generácii) k ovociu svojej práce, a sveta, v ktorom sa štát nakoniec aspoň nejakou formou postará o slabších a pomôže núdznejším. Nostalgiu tomuto volaniu dodáva skutočnosť, že táto Amerika existuje čoraz menej, a že dlhy, ktoré táto Amerika vyrobila, bude musieť niekto zaplatiť. Amerika má na začiatku druhého desaťročia druhého tisícročia prvú generáciu nových dôchodcov, ktorí sa narodili po 2. svetovej vojne. Sú relatívne zdraví, plní energie, relatívne bohatí (často so štátnymi alebo firemnými penziami), majú niečo vyše 65 rokov a ďalšich 20-30 rokov aktívneho života pred sebou. Nie je vylúčené, že táto generácia dôchodcov, ktorá bola podľa Davida Brooksa dokonca vytvorila úplne novú vekovú skupinu v spoločnosti, skupinu aktívnych penzistov s osobitnými návykmi a potrebami, bude v tejto podobe aj generáciou poslednou. Tá ďalšia o 20 či 30 rokov na to všetko už nemusí mať peniaze.

Kým bulvár rieši jeho spolužitie s expremiérkou, Marián Balázs pre denník SME opísal, ako vidí slovenský politický svet a svoje miesto v ňom. Podľa bývalého šéfporadcu Ivety Radičovej sú všetci stredopraví politici navôkol populisti, v horšom prípade skorumpovanci. Richard Sulík? Jasný gauner, ktorý spolu so zaplateným Matovičom a Zajacom položil Radičovej vládu. Lipšicova Nová väčšina? Všetko smiešne, veď Lipšic nič nedokázal, „toto pre mňa nie je ponuka“. Balázs preto rozmýšľa o novom projekte a oznamuje krajine, že nevylučuje vstup do politiky, keďže aj on má svoj sen.

A je to tady. Vypadá to, že po letech tahanic, diskusí a bojů se skutečně přiblížil okamžik, kdy část zemí Evropské unie učiní významný krok. A krok chybný.

Sledoval som v televízii reláciu o americkom prezidentovi Barackovi Obamovi. Bola o ceste tohto muža s africkými koreňmi k prezidentskému kreslu. Už ako mladý muž vstúpil do politiky a cieľavedome kráčal s ambíciou nasmerovanou k najvyššej méte. Jeho úspech je potvrdením „amerického sna“: keď sa veľmi usiluješ, nakoniec sa výsledok dostaví.

Ústav pamäti národa (ÚPN) má konečne svojho šéfa. Nominanta SNS Ivana Petranského vystrieda kandidát Smeru Ondrej Krajňák. Akým smerom sa bude nabližších šesť rokov uberať táto inštitúcia?

„Neříkala sem to?“ prohlásila radostně moje kadeřnice, majitelka salónu a klausovka, „vyhraje Zeman. Už je to jasný.” „Vy by ste volila levičáka?” namítl jsem. „Vy politologisti taky houbelec něčemu rozumíte,” namítla teď ona. „Dyk vlád s Klausem a nekrad. Slušnej, rovnej chlap. Na zkorumpovanou politiku svý partaje se raděj vybod a sám znechuceně odešel a moh´se držet lizu. Nic si nenakrad. A pan prezident ho doporučil!”

Tento týždeň si napravím pokazenú chuť z minuloročnej Pohody! Írski Villagers boli práve uprostred koncertu na minuloročnej Pohode, ja hneď pod pódiom, medzi -násťročnými fanúšičkami a predomnou sa odohrával môj najväčší festivalový zážitok. Keď vtom začal pofukovať silný vietor a nebo za pódiom úplne sčernalo. V jednom momente vybehol na pódium môj kolega a šéf tejto scény Ďuro Kušnierik a uprostred jednej z nových pesničiek skupiny koncert zrušil. Mal som ho chuť zabiť, ale nedalo sa inak.