Alexander Solženicyn v knihe Súostrovie Gulag opisuje nasledovný príbeh. Na severe Ruska bol starý kláštor, kde oddávna žili pravoslávni mnísi. K tomuto kláštoru patrilo veľké jazero, kde mnísi chovali ryby, ktoré boli zvláštnosťou v celom Rusku.

Trikrát o násilí, ktoré pohlo dejinami. Obete Krvavej nedele v Londonderry sa dočkali rehabilitácie. Zločiny komunizmu v Litve boli "zrovnoprávnené" so zločinmi fašizmu. A do zabudnutia neupadlo ani prvé veľké povstanie proti komunizmu v bývalej NDR.

Český príklad, grécky smer, Shootyho bilbordy, antificovské nasadenie známych osobností. Kampaň graduje, nie však zásluhou nepochopiteľne miernych opozičných lídrov. Ako na to idú malé a nové strany, teda OKS, HZDS, Most-Híd a SaS?

Festival Europavox predstavuje každoročne talenty z celej Európy. Cieľ je však opačný - dostať do Európy čo najviac francúzskej hudby.

Zelenina v obchodoch hnije. Je poprikrývaná mokrou vrecovinovou látkou. Snažím sa nájsť posledné nezhnité mrkvičky. Nakoniec sa zmierim s tými, čo sú, a doma ich pookrajujem. Mlieko neprišlo už päť dní a chlieb tiež nie. To, čo v obchodoch zostalo, sa pomaly vypredáva preč. Čo nastane potom?

Prečo sa z rómskeho problému zatiaľ na Slovensku nestala živá politická téma? Dôvody sú tri: 1. Naši politici nemajú fantáziu. 2. Na to, aby sa desaťtisíce našich Rómov, ktorí žijú na úrovni obyvateľov "tretieho sveta", vymanili z biedy, je potrebné dlhotrvajúce úsilie a množstvo malých, neviditeľných krokov. Nič pre politikov zajatých v štvorročných cykloch.

Vlani v Prahe Barack Obama predstavil svoju víziu sveta bez jadrových zbraní. Americký prezident vtedy nezabudol dodať, že ten dlhodobý cieľ nemusí byť dosiahnutý dokonca ani počas jeho života; keďže prezident nemá ešte ani päťdesiatku a môže žiť ďalších tridsať rokov, naznačil všetkým, že si je vedomý, o akom náročnom cieli hovorí. Svojím rozhodnutím prísť podpísať dohodu o znížení počtu strategických jadrových zbraní s Ruskom práve do Prahy, a presne rok po svojom prejave, zároveň Obama všetkým realistom odkázal, že sa svojho sna nevzdal.

Už som si prečítal mnohé vysvetlenia, prečo je niekto na sociálnych sieťach. Tak teraz napíšem ja, prečo na nich nie som. Mám rád internet. Mám rád jeho možnosti, páči sa mi spojenie s celým svetom, veci fungujú ľahšie, mnoho vecí sa dá overiť, mnoho sa nedá ututlať. Vďaka diskusiám na rôznych fórach sa aj my naivní dozvedáme, s kým vlastne žijeme.

Ján Ondruš (1932 – 2000) je živým svedectvom o tom, že tvorba básne a tvorba života môže splývať aj v tejto dobe, ktorá si tak potrpí na oddelenie tých dvoch energií, na dištanc autora od svojho diela. Ján Ondruš žil ako básnik, to znamená bez odstupu, netaktizujúco, autenticky, priamočiaro.

Žijeme vo svete, ktorý už neverí na zázrak. Neveríme ani len tomu, že lepšie sa presadí a horšie prehrá. Sme zakliati v konšpirácii peňazí, marketingu a moci. Ale zázrak dobrého nápadu, ktorý premôže malosť, je možný.