Deti pristupujú k matematike väčšinou s nadšením. Ale niekde po ceste sa stane, že sa im znechutí. Možno preto, že od určitého momentu jej prestanú rozumieť. Boli týždeň doma choré s angínou alebo učiteľ prebehol látku prirýchlo, alebo pol roka suplovala matematiku dejepisárka. Mohli by sme po¬vedať, že im ušiel „matematický vlak“.

Pred rokom a pol prvostupňová inštancia Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu jednomyseľne rozhodla, že kríže visiace v talianskych školách porušujú slobodu myslenia, svedomia a vierovyznania. Bol to škandalózny rozsudok. A komentátor denníka SME mu dal v plnej miere za pravdu.

Mesto neveľké, je pred pol štvrtou ráno, končí sa noc z piatka na sobotu. Pohľad z balkónu: na chodníku dievčatá, 13-ročné a 15-ročné. Vracajú sa z diskotéky. Prvá, kľačiaca na zemi, zvracia, druhá kričí: „Do ..., hybaj, ty ...!“ A smeje sa smiechom chrapľavým. Obe sú spité pod obraz.

Treba to povedať úplne zreteľne a nahlas. Nielen my Stredoeurópania vieme natlačiť kapustu do suda, a potom z nej žiť pol roka. Takisto, ak nie lepšie, sú na tom Kórejčania so svojím šťavnatým a hodvábne hebučkým kimči.

Neberte úplatky. Keď už beriete úplatky, neveďte si o tom denníček. Keď už si o tom vediete denníček, nemajte ho v počítači, ktorý polícia zabavuje pri domovej prehliadke ako prvý. Keďže riaditeľ pražskej Nemocnice Na Homolce Vladimír Dbalý na tieto pravidlá nedbal, jeho kauza plní noviny už pol roka.

Úroveň kultúrnej spoločnosti sa nepozná iba podľa úrovne prezidenta, ktorý rok a pol rozmýšľa, ako porušiť ústavu, a potom to spraví neuveriteľne babrácky, ale aj podľa úrovne humoru, ktorou spoločnosť na politické poklesky reaguje. Žiaľ, my sa nemôžeme chváliť ani prezidentom ani humoristami.

Tak sa niekedy pýtam sám seba, prečo som o tom nikdy nepísal? Nie, nie je to v tom, že by som na tú dobu chcel z hlavy vytesniť všetky spomienky. Veď sa mi vlastne nestalo nič hrozné. Iba mi rozmlátili auto a z obavy o bezpečnosť som mojich blízkych presťahoval do Prahy. Pol roka ich strážili policajti a nebolo to nič príjemné. Prežil som to a prežila to aj moja rodina. Pravda, boli tu však aj takí, ktorí neprežili.

Náš pravidelný stĺpčekár si v tomto čísle opäť podal redaktorov .týždňa. Prekáža mu totiž spôsob, akým sme spracovali tému pôsobenia Slovana v KHL. Kritika Michala Kaščáka síce vyzerá sexi a úderne, v skutočnosti je však lacná, povrchná a nekorektná.

Keď najbohatší Čech Petr Kellner a jeho slovenský šéf investícií Martin Štefunko skočí z okna, skočte za nimi – určite vedia, čo robia. To som tu písal pred rokom a pol. Ale čo keď skok zvládne v zdraví len Kellner?