Nie, nejde o dynastickú rošádu medzi Fidelom a Raúlom. Tá je zavŕšená. Začala sa druhá kapitola: uvoľňovanie vzťahov s úhlavným nepriateľom na severe. Fidelova diktatúra od roku 1959 stála na tvrdom antiamerikanizme. Raúl sa teraz chystá urobiť s Američanmi najdôležitejší obchod svojej kariéry. Jeho nádejný „veľký brat“ sa nes volá Obama.

Za desať rokov svojej existencie získal .týždeň desiatky cien za prácu s fotografiami a dizajnom. V súťažiach ako Pictures of the Year International či Best of Photojournalism sa na pravidelne umiestňuje spolu s magazínmi ako Time či National Geographic. Riaditeľom kreatívneho a obrazového oddelenia .týždňa je Róbert Csere.

Pred 60 rokmi zomrela vo väzení Emma Olbrichová. O jej životnom príbehu píše Veronika Lagová vo svojej knihe Smrť za mrežami. Pochádzala z desiatich detí z rakúsko-moravskej rodiny. Od svojich 13 rokov žila na Slovensku, na fare, kde sa ich rodina počas prvej svetovej vojny usadila. V čase druhej svetovej vojny zamerala Emma svoju pozornosť na prenasledovaných ľudí židovského pôvodu. Tým, ktorí sa ukrývali v Borskom Svätom Mikuláši a okolitých dedinách, nosila jedlo z fary. Zabezpečila tiež úkryt miestnemu lekárovi s manželkou a ich dcéru neskôr odviedla k svojej sestre do Cerovej, kde sa až do skončenia vojny skrývala.

„Ty Praha naša stoceckatá!“ Volali sme v eufórii ešte na Nuselskom moste, až sa nám hlava točila z odleskov kupol a striech. So Stokou naša kapela stratila domov a vzápätí ho našla v klube Vagon na Národní třídě. Hneď na prvý koncert prišiel básnik Magor, vo svojom americkom klobúku vošiel do šatne, z plátennej tašky vytiahol naše cédečká a dával nám ich podpisovať! Mysleli sme si, že sa nám sníva. Potom sa postavil pod pódium s prekríženými rukami a celý koncert tam stál ako osobná ochranka.

Chcel byť najlepším bubeníkom na svete, skoro prišiel o svoj život. Taký je príbeh mladého džezmena v americkom filme Whiplash, ktorý chcel despotickému učiteľovi dokázať, že na to má. No ako je to v skutočnosti. Čo všetko musí obetovať bubeník svojmu nástroju?    

„Dnes v noci nám to jaksi nešlo, / a tak mi Anča vraví k ránu: / „Počúvaj, tatko, miesto sexu / založme radšej novú stranu. Stranu má Jožo, Paľo, Béla, / či sme my horší ako oni? / Ty budeš výkonný podpredseda, /aj keď si zväčša nevýkonný. // O strana mia! / Únia, Aliancia... / Každý tú svoju vzýva. / Volič sa díva a zíva. / Ó, ako chutí / moc vo vlastnom hnutí! / Tomu sa na Slovensku / hovorí alternatíva.“

Dokumentarista Miro Remo začal svoju kariéru mimoriadne oceňovaným filmom Arsy-Versy, minulý rok zaujal celovečerným debutom Comeback z najstráženejšej slovenskej väznice. Aktuálne pracuje na filmoch o Richardovi Müllerovi a o slovenskej cooltúre.

Slávny český polyhistor Jára Cimrman vysvetľuje menej známemu kolegovi Albertovi Einsteinovi svoju filozofiu externizmu slovami: „vec je tam, kde sa domnievame, že nie je, a nie je tam, kde sa domnievame, že je“. Ak napríklad v ruke držíme kúsok kriedy, podľa tejto teórie krieda napĺňa celý okolitý priestor a iba v mieste, kde kriedu vidíme, v skutočnosti nie je. To, čo držíme v ruke, je iba akási prázdna bublinka uprostred súvislého kriedového masívu...“.

Pre Rómov príliš biela svojím správaním, pre bielych zase príliš čierna farbou svojej pokožky. Takto nejako by sa dalo jednou vetou vyjadriť životné rozpoloženie Janette Maziniovej, ako o ňom píše vo svojej autobiografickej knihe Cigánka.

V Hlohovci sa v nedeľu zišlo niekoľko stoviek veriacich. Vyjadrili tam nielen svoju podporu arcibiskupovi Róbertovi Bezákovi, ale aj diskutovali o tom, aký to je človek. Záznam z celého podujatia nájdete na stránke .týždňa v utorok.