Je to úžasné, čo sa tu deje. Nejde o samotný hokej, ide o atmosféru v Bratislave. Taká tá jarmokovitosť toho celého. Pravdupovediac, v ten prvý deň som úplne zabudla, že sa už začínajú majstrovstvá, išla som si centrom mesta vo svojom zelenom trabante, slnečný deň, lakeť von z okna, keď som tu zrazu zaznamenala nepomerne väčší aplauz ako zvyčajne. To, že mi ľudia kývajú, poskakujú, alebo sa na mňa usmievajú, či ukazujú prstom, na to sme si ja aj trabant zvykli.

„Ide o dedičstvo otcov a starých otcov.“ Aj takto burcujú politici Mostu našich Maďarov, aby sa v sčítaní ľudu prihlásili k maďarskej národnosti. Aj oni však vedia, že tak urobí menej ľudí než v roku 2001. Prečo?

Salónne reči sa u nás vedú v krčmách. Žiadne exkluzívne kluby plné mahagónového nábytku a triednej blahosklonnosti, ale podniky rôznych cenových skupín. Niektoré síce majú salóniky, ale v lepšom prípade ide len o oddelené miestnosti, v horšom o sklady záhradného nábytku.

Bryndza je bryndza, povedal by Mičuda. O Mičudovi som už písal. Len pripomeniem, že ide o hlavného predstaviteľa Mičudovho definicionistického absolutizmu, nádherného komunikačno-rečového prejavu, ktorého základnými zložkami sú strohosť a jednoznačnosť obsahu a hypnotická dramatickosť prejavu.

Spomínate si, kedy ste videli rad pred obchodom s cédečkami a platňami? Ak áno, tak to muselo byť veľmi dávno.

Fínsko má novú konšteláciu i nové módne slovo. Strana pravých Fínov je po voľbách štvrtou najväčšou a tri strany, ktoré stáli roky na čele Fínska, sa len prizerajú. Vtipný líder Pravých Fínov Timo Soini začal svoj príhovor po vyhlásení výsledkov zvolaním „iso jytky“, čo približne znamená „Big-bang“.

Analytici sa zhodujú, že ide o ekonomický nezmysel. Médiá sa zámeru rozdávať chudobným múku a cestoviny vysmievajú. Základné otázky si však položil málokto. Žijú u nás ľudia, ktorí skutočne hladujú? Kto a ako im pomáha?

Vážený pán profesor, v minulom čísle sme uverejnili vašu odpoveď na našu anketovú otázku, týkajúcu sa najnovšieho vývoja v kauze Cervanová. Keďže ste sa v nej dosť negatívne vyjadrili o práci novinárov, dovolím si reagovať.

Rozhovor s Jurajom Rizmanom z Greenpeace o bezprizorných skladoch nebezpečných chemikálií v skrachovaných družstvách.

Politika Slovenska k Balkánu má dve línie. Jednou z nich je politika tretieho sektora a malej skupiny mienkotvorných ľudí. Všímajú si najmä Bosnu a Hercegovinu a Kosovo. Iróniou je, že pritom na jeden región uplatňujú dva odlišné pohľady. Multietnická Bosna má zostať jednotná, a tak sa dostať do EÚ. Kosovo, ktoré jednostranne vyhlásilo nezávislosť, má byť riadne medzinárodne uznané vrátane Slovenskom. Politika vlády sa líši prioritami aj pohľadom. Slovenská vláda podporuje jednak rýchle členstvo Chorvátska v EÚ a jednak Srbsko. Hoci sa viacerí slovenskí diplomati podieľali na politike medzinárodného spoločenstva a dohliadali na referendum o nezávislosti Čiernej Hory či správe Bosny a Hercegoviny, bratislavská vláda stála skôr na strane Belehradu. Srbom sme posielali najviac humanitárnej pomoci a keď išlo o sporné otázky ako Kosovo, všetky slovenské politické strany v parlamente hlasovali jednotne. Mikuláš Dzurinda stojí skôr na strane štátu, nie tretieho sektora. Podporoval Záhreb aj Belehrad a postavil sa proti nezávislému Kosovu. Jediná téma, kde sa zhodol s tretím sektorom, bola jeho podpora bombardovania Juhoslávie v roku 1999. Bude zaujímavé sledovať, ako sa slovenská zahraničná politika voči Balkánu bude vyvíjať, pretože s Dzurindom prišli na úrad aj ľudia ako Milan Nič, ktorí sa doteraz profesionálne venovali skôr Bosne.