.na úvod niekoľko čísel. V roku 1910 žilo podľa sčítania ľudu na území dnešného Slovenska 884–tisíc obyvateľov maďarskej národnosti. Z celkového počtu takmer troch miliónov obyvateľov, ktorí tu vtedy žili, tvorili Maďari viac ako tridsať percent. V roku 1921, teda za prvej Československej republiky, sa k maďarskej národnosti prihlásilo už len 651- tisíc ľudí (takmer 22 percent obyvateľov Slovenska). Na tomto výsledku sa však okrem rozdielnej metodiky sčítavania podpísalo aj to, že po roku 1918 sa viac ako stotisíc Maďarov vysťahovalo zo Slovenska do Maďarska. Navyše, sčítacie hárky boli doplnené aj o možnosť uviesť židovskú národnosť.
Od roku 1921 sa v priebehu najbližších 80 rokov veľa zmenilo. Do sčítania v roku 2001 sa počet Maďarov znížil na 527–tisíc, no vzhľadom na to, že Slovákov značne pribudlo, ešte viac klesol percentuálny podiel Maďarov na obyvateľstve Slovenska: z 22 percent na necelých 10 percent. Pokles však nebol priamočiary a do značnej miery sa na ňom podpisovali aj politické udalosti. Výmena obyvateľstva, deportácie a násilná reslovakizácia z druhej polovice 40. rokov minulého storočia viedli k tomu, že v roku 1951 sa k Maďarom hlásilo len 350-tisíc ľudí. V roku 1961, keď sa pomery aspoň trochu znormalizovali, to už bolo takmer 520–tisíc ľudí. V najbližších desaťročiach sa maďarskej populácii na Slovensku darilo a mierne narastala.
Ale práve v poslednom sčítaní z roku 2001 nastal pomerne razantný zvrat. Počet prihlásených Maďarov sa znížil oproti sčítaniu ľudu z roku 1991 takmer o 50-tisíc osôb. Zrazu bolo Maďarov pod 10 percent, čo je dôležitá psychologická hranica. .dvojjazyčne o panviciach
V kaviarni na Námestí Európy v Komárne diskutuje štvorčlenná spoločnosť. Od stola sa chvíľu ozýva slovenčina, potom hovor plynule prejde do maďarčiny. Občas sa zdá, akoby niektorý z diskutujúcich dokonca začal myšlienku v maďarčine a dokončil ju po slovensky, alebo naopak. Odhadnúť z jazyka tejto štvorice, či sa v májovom sčítaní ľudu prihlásia k Slovákom, alebo Maďarom je len sotva možné. Blížiace sa sčítanie však podľa útržkov slovenských viet celkom určite nie je témou ich rozhovoru. Ibaže by sa sčítavali aj teflónové panvice či kozmetika z Avonu.
Na neďalekom mestskom úrade je to však v týchto dňoch veľká téma. Aj keď nad tým, či sa k Maďarom prihlási viac, alebo menej ľudí ako pred desiatimi rokmi, sa tu nikto nijako zvlášť nezamýšľa. Riešia sa najmä technické a organizačné detaily, keďže Štatistický úrad si svoju prácu neodviedol práve dokonale. „Aspoň vidíte, že sme stále ešte nemali čas presviedčať Rómov, aby sa hlásili k maďarskej národnosti,“ hovorí s úsmevom viceprimátor Vojtech Novák. .za prácou a za láskou
V meste, kde sa pred desiatimi rokmi prihlásilo k Maďarom približne 60 percent ľudí a k Slovákom okolo 35 percent, nikto nepochybuje o tom, že Maďarov ubudne. Dôvodom je okrem poklesu počtu narodených detí, čo je rovnako problém Slovákov, najmä zlá ekonomická situácia v regióne a politika. Práve tieto faktory vraj výrazne posilňujú asimiláciu Maďarov. V Komárne sa nezamestnanosť pohybuje okolo dvadsať percent, chýba infraštrukúra, priemyselné parky, a tak mnohým miestnym Maďarom neostáva nič iné, len odísť za prácou do „slovenskejších” častí Slovenska. Do Bratislavy, Nitry, Galanty, ale našli sa vraj aj takí, čo za prácou odišli až do Žiliny. V meste, v ktorom žije vyše 30-tisíc obyvateľov, tak evidujú pokles o necelých tritisíc obyvateľov. „Títo ľudia odchádzajú za prácou, ale v ich prípade to nie je len o tom, že opustia domácnosť, ale opúšťajú aj jazykový a kultúrny priestor, v ktorom vyrástli. V posledných desiatich, pätnástich rokoch sa mi zdá, že táto tendencia rastie a určite to ovplyvní aj výsledok sčítania ľudu. Preto si myslím, že žiadne plagáty a bilbordy nepomôžu,“ hovorí Novák. Maďari, ktorí odchádzajú za prácou do oblastí, kde dominuje slovenský živel, si často nájdu slovenských partnerov a ich deti sa už väčšinovo hlásia k slovenskej národnosti. (Viac v rozhovore so sociológom Lászlóm Gyurgyíkom). Novák dodáva, že veľa miestnych Maďarov si myslí, že zlá ekonomická situácia v regióne sa umelo udržiava práve s cieľom, aby sa ich asimilácia urýchlila.
Tá sa posilňuje aj s rastúcim vzdelaním. Ešte za socializmu mala maďarská komunita v priemere oveľa nižšiu úroveň dosiahnutého vzdelania ako Slováci a v tomto ukazovateli dokonca zaostávala aj za Rusínmi. Situácia sa však zmenila a mnoho Maďarov dnes študuje na univerzitách v Bratislave, Košiciach, Nitre či v Martine. To však, samozrejme, opäť celkom prirodzene vedie k zmiešaným manželstvám. A je celkom prirodzené, že deti z týchto rodín chodia do slovenských škôl.
Trend narastajúceho počtu zmiešaných manželstiev potvrdzuje aj druhý komárňanský viceprimátor Béla Szabó (SMK). Všíma si to pri sobášení, keďže čoraz viac párov si žiada dvojjazyčné obrady.
Szabó hovorí, že na asimiláciu má celkom určite vplyv aj politika. Presnejšie, zbytočné vyvolávanie konfliktov a negatívnej atmosféry zo strany niektorých politikov. Práve to v mnohých Maďarov vyvoláva strach a núti ich kalkulovať. „Za posledných osemnásť rokov nebol rok, mesiac a možno ani deň, aby sa spolužitie Maďarov a Slovákov na južnom území neobjavilo v médiách. Často aj v negatívnom kontexte. Sú ľudia, ktorí na to reagujú tak, že svoje deti už nezapíšu do maďarskej školy, ale pre istotu ich dajú do slovenskej. To potom posilňuje niektoré odnárodňovacie tendencie,“ hovorí Szabó. .smer Budapešť
Pokles počtu Maďarov na Slovensku je jednoznačnou záležitosťou aj podľa komárňanského architekta Nándora Litomericzkého, ktorý vedie aj miestne občianske združenie Palatinus. Okrem prirodzených faktorov sa na ňom podľa neho podpisuje aj národnostná politika štátu. Ten vraj nepristupuje k svojim menšinám ako k niečomu cennému. Litomericzký hovorí, že pozná veľa ľudí zo svojho okolia, ktorí z Komárna odišli. Nie však na sever, ale do Maďarska. „Budapešť je veľkomesto a sú tam oveľa lepšie možnosti ako v Bratislave, sídlia tam nadnárodné firmy a dá sa tam nájsť lepšie uplatnenie. Mnohí miestni Maďari možno nevedia dobre po slovensky, ale pracujú pre túto krajinu, platia tu dane. Ak štát bude prijímať také zákony, v dôsledku ktorých tu budú mať menšiny ťažší život, tak si jednoducho zbalia kufre a odídu do Maďarska,“ tvrdí architekt.
Zároveň hovorí, že nechápe, prečo tí, ktorí sa zaoberajú demografiou, neriešia aj problém, kto tu bude pracovať, ak odíde stotisíc Maďarov. „Potom tu budeme dovážať ľudí z krajín, ktoré majú úplne inú kultúru? Ich spolužitie s väčšinovým názorom bude ešte komplikovanejšie. Veď my máme spoločnú históriu, vieru, len ten jazyk nás rozdeľuje,“ hovorí Litomericzký a dodáva, že Slováci a Maďari majú k sebe bližšie ako Slováci a Česi.
V každom prípade pokles počtu Maďarov na Slovensku je fakt, ktorý potvrdí aj najbližšie sčítanie ľudu. Zároveň to však pre väčšinový národ nie je dôvod na triumfovanie, ale skôr na zamyslenie. Najmä keď ani samotných Slovákov nebude vzhľadom na ich pôrodnosť v budúcnosti pribúdať.
Od roku 1921 sa v priebehu najbližších 80 rokov veľa zmenilo. Do sčítania v roku 2001 sa počet Maďarov znížil na 527–tisíc, no vzhľadom na to, že Slovákov značne pribudlo, ešte viac klesol percentuálny podiel Maďarov na obyvateľstve Slovenska: z 22 percent na necelých 10 percent. Pokles však nebol priamočiary a do značnej miery sa na ňom podpisovali aj politické udalosti. Výmena obyvateľstva, deportácie a násilná reslovakizácia z druhej polovice 40. rokov minulého storočia viedli k tomu, že v roku 1951 sa k Maďarom hlásilo len 350-tisíc ľudí. V roku 1961, keď sa pomery aspoň trochu znormalizovali, to už bolo takmer 520–tisíc ľudí. V najbližších desaťročiach sa maďarskej populácii na Slovensku darilo a mierne narastala.
Ale práve v poslednom sčítaní z roku 2001 nastal pomerne razantný zvrat. Počet prihlásených Maďarov sa znížil oproti sčítaniu ľudu z roku 1991 takmer o 50-tisíc osôb. Zrazu bolo Maďarov pod 10 percent, čo je dôležitá psychologická hranica. .dvojjazyčne o panviciach
V kaviarni na Námestí Európy v Komárne diskutuje štvorčlenná spoločnosť. Od stola sa chvíľu ozýva slovenčina, potom hovor plynule prejde do maďarčiny. Občas sa zdá, akoby niektorý z diskutujúcich dokonca začal myšlienku v maďarčine a dokončil ju po slovensky, alebo naopak. Odhadnúť z jazyka tejto štvorice, či sa v májovom sčítaní ľudu prihlásia k Slovákom, alebo Maďarom je len sotva možné. Blížiace sa sčítanie však podľa útržkov slovenských viet celkom určite nie je témou ich rozhovoru. Ibaže by sa sčítavali aj teflónové panvice či kozmetika z Avonu.
Na neďalekom mestskom úrade je to však v týchto dňoch veľká téma. Aj keď nad tým, či sa k Maďarom prihlási viac, alebo menej ľudí ako pred desiatimi rokmi, sa tu nikto nijako zvlášť nezamýšľa. Riešia sa najmä technické a organizačné detaily, keďže Štatistický úrad si svoju prácu neodviedol práve dokonale. „Aspoň vidíte, že sme stále ešte nemali čas presviedčať Rómov, aby sa hlásili k maďarskej národnosti,“ hovorí s úsmevom viceprimátor Vojtech Novák. .za prácou a za láskou
V meste, kde sa pred desiatimi rokmi prihlásilo k Maďarom približne 60 percent ľudí a k Slovákom okolo 35 percent, nikto nepochybuje o tom, že Maďarov ubudne. Dôvodom je okrem poklesu počtu narodených detí, čo je rovnako problém Slovákov, najmä zlá ekonomická situácia v regióne a politika. Práve tieto faktory vraj výrazne posilňujú asimiláciu Maďarov. V Komárne sa nezamestnanosť pohybuje okolo dvadsať percent, chýba infraštrukúra, priemyselné parky, a tak mnohým miestnym Maďarom neostáva nič iné, len odísť za prácou do „slovenskejších” častí Slovenska. Do Bratislavy, Nitry, Galanty, ale našli sa vraj aj takí, čo za prácou odišli až do Žiliny. V meste, v ktorom žije vyše 30-tisíc obyvateľov, tak evidujú pokles o necelých tritisíc obyvateľov. „Títo ľudia odchádzajú za prácou, ale v ich prípade to nie je len o tom, že opustia domácnosť, ale opúšťajú aj jazykový a kultúrny priestor, v ktorom vyrástli. V posledných desiatich, pätnástich rokoch sa mi zdá, že táto tendencia rastie a určite to ovplyvní aj výsledok sčítania ľudu. Preto si myslím, že žiadne plagáty a bilbordy nepomôžu,“ hovorí Novák. Maďari, ktorí odchádzajú za prácou do oblastí, kde dominuje slovenský živel, si často nájdu slovenských partnerov a ich deti sa už väčšinovo hlásia k slovenskej národnosti. (Viac v rozhovore so sociológom Lászlóm Gyurgyíkom). Novák dodáva, že veľa miestnych Maďarov si myslí, že zlá ekonomická situácia v regióne sa umelo udržiava práve s cieľom, aby sa ich asimilácia urýchlila.
Tá sa posilňuje aj s rastúcim vzdelaním. Ešte za socializmu mala maďarská komunita v priemere oveľa nižšiu úroveň dosiahnutého vzdelania ako Slováci a v tomto ukazovateli dokonca zaostávala aj za Rusínmi. Situácia sa však zmenila a mnoho Maďarov dnes študuje na univerzitách v Bratislave, Košiciach, Nitre či v Martine. To však, samozrejme, opäť celkom prirodzene vedie k zmiešaným manželstvám. A je celkom prirodzené, že deti z týchto rodín chodia do slovenských škôl.
Trend narastajúceho počtu zmiešaných manželstiev potvrdzuje aj druhý komárňanský viceprimátor Béla Szabó (SMK). Všíma si to pri sobášení, keďže čoraz viac párov si žiada dvojjazyčné obrady.
Szabó hovorí, že na asimiláciu má celkom určite vplyv aj politika. Presnejšie, zbytočné vyvolávanie konfliktov a negatívnej atmosféry zo strany niektorých politikov. Práve to v mnohých Maďarov vyvoláva strach a núti ich kalkulovať. „Za posledných osemnásť rokov nebol rok, mesiac a možno ani deň, aby sa spolužitie Maďarov a Slovákov na južnom území neobjavilo v médiách. Často aj v negatívnom kontexte. Sú ľudia, ktorí na to reagujú tak, že svoje deti už nezapíšu do maďarskej školy, ale pre istotu ich dajú do slovenskej. To potom posilňuje niektoré odnárodňovacie tendencie,“ hovorí Szabó. .smer Budapešť
Pokles počtu Maďarov na Slovensku je jednoznačnou záležitosťou aj podľa komárňanského architekta Nándora Litomericzkého, ktorý vedie aj miestne občianske združenie Palatinus. Okrem prirodzených faktorov sa na ňom podľa neho podpisuje aj národnostná politika štátu. Ten vraj nepristupuje k svojim menšinám ako k niečomu cennému. Litomericzký hovorí, že pozná veľa ľudí zo svojho okolia, ktorí z Komárna odišli. Nie však na sever, ale do Maďarska. „Budapešť je veľkomesto a sú tam oveľa lepšie možnosti ako v Bratislave, sídlia tam nadnárodné firmy a dá sa tam nájsť lepšie uplatnenie. Mnohí miestni Maďari možno nevedia dobre po slovensky, ale pracujú pre túto krajinu, platia tu dane. Ak štát bude prijímať také zákony, v dôsledku ktorých tu budú mať menšiny ťažší život, tak si jednoducho zbalia kufre a odídu do Maďarska,“ tvrdí architekt.
Zároveň hovorí, že nechápe, prečo tí, ktorí sa zaoberajú demografiou, neriešia aj problém, kto tu bude pracovať, ak odíde stotisíc Maďarov. „Potom tu budeme dovážať ľudí z krajín, ktoré majú úplne inú kultúru? Ich spolužitie s väčšinovým názorom bude ešte komplikovanejšie. Veď my máme spoločnú históriu, vieru, len ten jazyk nás rozdeľuje,“ hovorí Litomericzký a dodáva, že Slováci a Maďari majú k sebe bližšie ako Slováci a Česi.
V každom prípade pokles počtu Maďarov na Slovensku je fakt, ktorý potvrdí aj najbližšie sčítanie ľudu. Zároveň to však pre väčšinový národ nie je dôvod na triumfovanie, ale skôr na zamyslenie. Najmä keď ani samotných Slovákov nebude vzhľadom na ich pôrodnosť v budúcnosti pribúdať.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.