Ako by ste cudzincovi preložili slovo pohoda? Relax či pokoj? Zdá sa, že atmosféru pohody sa nedá len tak ľahko vyjadriť – treba si ju vychutnať naživo, iba tak sa dá skutočne pochopiť.

Možno by môj život vyzeral úplne inak, keby som neprechovávala takú hroznú nenávisť voči škole. Hocijakej. Možno by som bola niekto iný, keby som nemala odpor k autoritám. Keby som vedela, ako sa učiť. Odmalička mi šlo len to, čo som mala rada – a nesnažila som sa to zmeniť.

Pod bežeckými traťami v St. Jakob im Walde je penzión, kde je príjemné dať si silný vývar s pečeňovými haluškami. Každého hosťa pri vchode do reštaurácie zaujme čosi ako oltárik. Na pódiu tróni elegantný drevený vyrezávaný stolík.

Gastro získava na popularite. Aj seriózne plátky ponúkajú gastrosekcie, čochvíľa bude aj The Scientist mať rubriku Recepty z vedcovej kuchyne. Knihy o varení idú ako teplé žemle. Pridám svoje tipy. Hitom leta je melón.

Rok po povodniach a zosuvoch tvrdia niektorí občania najviac postihnutej obce Nižná Myšľa, že sa na nich všetci vykašľali. Ide o oprávnený pocit tých, čo prišli o dom a sú frustrovaní zo života v kontajneri?

Akým metrom sa meria sláva? Počtom predaných nosičov, počtom fanúšikov na koncertoch? Z matematického pohľadu určite.  V reálnom živote je skutočne slávny ten, kto vnikne do vášho sveta bez toho, či by ste to chceli, alebo nie.  

Bol hokejový draft 1996. V Kiel Centre v St. Louis sedelo a čakalo na zavolanie svojho mena niekoľko stoviek mladých hokejistov. V treťom kole bol na rade New York Islanders. Generálny manažér pristúpil k mikrofónu a hlásil: obranca, narodený v Trenčíne, poslednú sezónu hral za Duklu. Začal som vstávať, okolosediaci chalani mi začali gratulovať. Vtom som začul meno Zdeno Chára.

Obvykle býva ošemetné, a to aj v malom spoločenstve, akým je Slovensko, zostaviť knihu, ktorá priblíži niekoľko desiatok vzácnych ľudí. A čo tí ďalší? – neodbytná otázka, na ktorú existuje iba jedna možná odpoveď. Ide o autorskú licenciu, výber bez postranných úmyslov na niekoho (nechtiac, či naopak, zámerne) zabudnúť.

Svieti zelená, stačilo by trošinku pritlačiť plyn a prešiel by som, ani by som veľmi neporušil zákon. Nepritlačím, oranžová, stojím. Periférnym zrakom zachytávam, že šofér vo vedľajšom pruhu robí to isté.

Večerné televízne správy o udalostiach dňa uzatvárajú deň ako posledná formalita všade na svete. V Amerike však majú ešte menej serióznu, no o to zábavnejšiu dvojičku. Prichádza na rad ako posledný program v prime-time, teda predtým, ako masy vypnú televízor a idú spať. Namiesto udalostí sú stredobodom výrazní ľudia.