Napriek úpornej snahe slovenských komerčných televízií sa tradičný sitcom u nás neteší najlepšej diváckej povesti. Česť výnimkám, ale ani Priatelia či Krok za krokom sa nedajú reprízovať donekonečna. Slovenské komediálne seriály sú, aké sú, a ak sa dovezie niečo zaujímavejšie, tak to pochová buď dabing, alebo experimentovanie s vysielacím časom. Navyše sa nám, ak nie sú priamočiaro smiešne, nezdajú vtipné. Preto sme ich viac nevideli, ako videli, a nevravíme o tuctových produkciách na pár sezón, ale o sitcomoch, ktoré bežali takmer celú dekádu (napríklad Scrubs).

Bol komunistickým intelektuálom, ktorý dejiny slovenského národa ovenčil mýtom plebejskosti. Počas života vraj prečítal 10-tisíc kníh. Jeho myšlienky dodnes rezonujú v národnom podvedomí a radi sa na ne odvolávajú aj politici strany Smeru.

Náhoda je sviňa. Alebo nie je, a všetko sa riadi plánom vyššieho rádu. V stredu 30. novembra zomrel Zdeněk Miler, autor Krtka a chvíľu to vyzeralo tak, že Lokal TV, prvý slovenský animovaný seriál pre dospelých, ktorý JOJ s veľkým promom odštartovala 1. decembra, má zamiesené na prvý lokálny škandál. Zavraždili v nej totiž nepekným spôsobom práve Milerovho Krtka. Iste, nešlo o autorský zámer, ale azda už len z piety by som čakal, že Lokal TV odštartuje inou epizódou.

Václav Havel má 5. októbra 75 rokov. Oslovili sme preto viacero ľudí, aby napísali svoj pohľad na českého dramatika, ktorý prerástol hranice svojej krajiny. A sme radi, že texty sprevádzajú exkluzívne fotografie Tomkiho Němca a Bohdana Holomíčka.

V posledných rokoch rozdávam mladým ľuďom rôzne rady. Zvyčajne začínam takto: „Mám trochu čudný pocit, keď vám hovorím, ako naložiť so svojím životom, no keďže som plešatý, je vám azda jasné, že som starší a dosť ustarostený.“

Naša budúcnosť závisí od vzdelanosti našich detí. Akosi tušíme, že vzdelávanie je prioritou každej rozumnej spoločnosti. Napriek tomu u nás nefunguje. Ako žiak som absolvoval množstvo neúspešných školských reforiem a môj vnútorný odpor k režimu vyplýval v sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch v prvom rade z negatívnej rodičovskej skúsenosti so znormalizovanou školou.

Aj vy by ste radšej trávili viac času so svojimi deťmi? Koľkokrát ste si za posledný rok pomysleli – teraz budem intenzívne pracovať, všetku energiu vrhnem do plnenia povinností, aby som mal neskôr voľno, a POTOM všetok čas venujem svojej rodine. Koľkokrát si to za posledných 10 rokov takto vo svojom vnútri povedal? Podľa mňa zakaždým, keď odchádzal od svojej rodiny na tréning či zápas. Má to však jeden háčik. Žiadne POTOM už totiž nemusí byť. Nebolo ani v prípade Paľa Demitru, ktorý rozbiehal svoju avizovanú poslednú profisezónu. Posledných zopár desiatok zápasov, a potom už len radosti života. Po tejto sezóne plánoval už len rodinu, výchovu dvoch krásnych detí a podporu mládežníckeho hokeja.

Nula bodov z dvojzápasu s Arménskom v kvalifikácii na Euro 2012 vyzerá hrozivo. Skóre 1:7 vyzerá úplne katastrofálne. Napriek tomu bolo v tom minulotýždňovom zápase niečo veľmi uspokojujúce.

Je teplo a uhorková sezóna. Pred sto rokmi v tomto čase sa v peštianskych novinách písalo o „fiumskom (rijeckom)“ žralokovi. Teraz sú správy o prepúšťaní vo verejných médiách. Píšu o tom ešte aj vo vzdialenom Nemecku. Doma to ľudí veľmi nezaujíma. Na výzvu Odborárskej rady prišlo pred budovu Maďarského rozhlasu len čosi vyše stovky demonštrantov.

Minulý týždeň v Aténach opäť lietali kamene a zápalné fľaše. Krajinu ochromil generálny štrajk a do ulíc vyšlo 20-tisíc ľudí. Grécko nečelí len dôsledkom dlhovej krízy, ktorá sa vymyká kontrole, ale aj skúške svojej demokracie. Agresívne odbory, z ktorých časť tvoria presvedčení komunisti, akých u nás vidieť už asi len v archívnych filmových týždenníkoch či niektorých múzeách, by najradšej vzali aténsky parlament útokom v štýle dobytia Zimného paláca. Reakcie gréckej ulice sú pre Slováka, vycvičeného dvoma ťažkými dekádami postkomunistickej transformácie, nepochopiteľné. Gréci totiž majú kam chudnúť a na opasku im zostáva ešte dosť voľných dierok.