Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Píše Csaba Kiss

.csaba G. Kiss .časopis .klub

Je teplo a uhorková sezóna. Pred sto rokmi v tomto čase sa v peštianskych novinách písalo o „fiumskom (rijeckom)“ žralokovi. Teraz sú správy o prepúšťaní vo verejných médiách. Píšu o tom ešte aj vo vzdialenom Nemecku. Doma to ľudí veľmi nezaujíma. Na výzvu Odborárskej rady prišlo pred budovu Maďarského rozhlasu len čosi vyše stovky demonštrantov.

Prepúšťanie sa týka zhruba 600 osôb – redaktorov, reportérov a technických pracovníkov verejnoprávnych televízií, rozhlasu a tlačovej agentúry. Tvrdé rozhodnutie. Má sa ušetriť šesť miliárd forintov.
Na to, aby sa zahraničný čitateľ orientoval v probléme, by bolo treba spraviť prednášku. Napríklad o tom, akú úlohu mali médiá v Maďarsku za „dobrotivého“ súdruha diktátora Kádára. Neboli totiž také „neomalene“ hlúpe ako Husákove Televízne noviny. V Maďarsku nešírili praobyčajné klamstvá, ale kvapli do nich polopravdy, takže zavádzanie bolo oveľa úspešnejšie. Najtalentovanejšie kádre bývalej politickej polície (takzvaní ávóšovia) sa dostali do čela médií a kultúrnych inštitúcií. Masové prijatie gulášového komunizmu potvrdzuje, že vykonali úspešnú prácu. Bol to maďarský model.
Osvedčení redaktori a publicisti zostali na svojich miestach aj po roku 1990. Prvý predseda vlády slobodného Maďarska (nie celkom legálne) uzavrel pakt  s vtedajšou najväčšou opozičnou stranou. Takto sa ani po voľbách nevymenila mediálna garnitúra a túto mediálnu elitu podporovala časť bývalých ľavicovo-liberálnych opozičníkov. Možno povedať, že na začiatku 90. rokov bola prvá demokratická vláda pod útokmi masových prostriedkov nútená „bežať uličkou“. V roku 1994 sa socialisti (postkomunisti) vrátili k moci a médiá v tom zohrali dôležitú úlohu. Liberáli sa k nim pripojili.
Pravda, odvtedy sa situácia v mnohých ohľadoch zmenila. Komerčné televízie a rozhlasy sa stali konkurenciou štátnej sféry. Aj maďarská politika pravicového stredu získala mediálnych podporovateľov. Ale jednako zotrval aj vplyv starých; stará garnitúra mala rovnako veľkú úlohu v tom, že taký dlhý čas mohol zostať pri moci Ferenc Gyurcsány, ktorý priviedol krajinu na pokraj hospodárskeho krachu.
Pred deviatimi rokmi štát zrušil koncesionárske poplatky. Organizácia verejnoprávnych médií je zastaraná, zmena nevyhnutná. Lenže nie je isté, či likvidácia manažérskej logiky a inštitucionálnej autonómie povedie k pozitívnym výsledkom. Otázna je odborná úroveň rozhodnutí, najmä ak si prečítame mená niektorých prepustených. Uvidíme, konečné hodnotenie bude závisieť od kvality.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite