Zo Slovenska počúvam, že Ameriku a Sorosa je potrebné odmietnuť. Nemôžeme byť bábkami v ich rukách a už vôbec nie mať takú vládu a prezidentku. Nesmieme byť „ouce“. Je preto potrebné počúvať tých samozvaných mesiášov, ktorí sú bez smietky v oku sťaby ľaliové baránky.

Tie podľa nich „vyhladujú“ ruskú vojnovú mašinériu, ktorá nebude mať prístup k technológiám, službám a priemyselným produktom G7.

Metafory, aj tie vtipné, sú zradné. Ódorova úradnícka vláda nemá byť štvrtým útokom jednej Matovičovej a dvoch Hegerových vlád, ale svojprávnym kabinetom.

Tohtotýždňová ponuka sa nesie v znamení vzťahov. Rodinných, priateľských, ale aj tých menej blízkych. Budeme mať možnosť sledovať viac či menej tradičné vzťahy a hľadať v nich paralely s tými, ktoré sami vedieme.

Rodičom a zákonným zástupcom detí vo veku od troch do piatich rokov bude štát kompenzovať náklady spojené s nemožnosťou umiestnenia detí do materskej školy.

Výška príspevkov pritom ostane na súčasnej úrovni, konkrétne 10 eur za jednu noc ubytovania odídenca, ktorý dovŕšil vek 15 rokov a päť eur za odídenca, ktorý nedovŕšil vek 15 rokov.

14. mája 1973 odštartoval z Kennedyho vesmírneho strediska na Floride posledný Saturn V. Raketa, ktorá ešte pred piatimi mesiacmi dostala Gene Cernana, Jacka Schmitta a Rona Evansa na poslednú cestu Američanov k Mesiacu, sa lúčila. Jej služby nosiča veľkých hmotností neboli viac potrebné. Okrem tohto jediného prípadu.

Mnohí hoviria, že na Pohodu chodia hlavne kvôli ľuďom a je to pravda, bez ľudí by žiaden festival nemal zmysel. Boris sa tento rok zameral na fotenie tých, ktorí tento ostrov radosti vytvárajú zo strany hľadiska.

Vždy keď príde reč na pekné miesta, myslím na Banskú Štiavnicu, moje večné mesto. Ale viem, že za tie roky, ktoré som duchom, hoci nie telom Štiavničanka, nesie podobný vzťah k Štiavnici veľa iných ľudí.

Od Mexika po Nižné Ružbachy sú rodiny rozdeľované pracovnou migráciou. Rozdielne sú ekonomické tlaky a okolnosti. Rovnaký je smútok a osamelosť tých, ktorí zostávajú doma. Môže to priniesť vôbec niečo pozitívne? Alebo je tento znak globalizovanej ekonomiky jednou veľkou psychologickou a rodinnou katastrofou?