Evanjelista Ján píše: „Moje ovce počúvajú môj hlas, ja ich poznám a ony idú za mnou. Ja im dávam večný život. Nezahynú nikdy a nik mi ich nevytrhne z ruky.

A prečo by mal byť, milá Evka? Preto, že prežil ťažké chvíle? Preto, že mu namiesto srdca vháňala do žíl krv mechanická pumpa?

Ohrozilo východné rozšírenie aliancie našu bezpečnosť? Ako sa vďaka nemu zmenila svetová rovnováha? O tom, ako sa žije v susedstve Ruska, sa rozprávajú Igor Slobodník a Andrej Bán.

Štvrté prikázanie dekalógu znie takto: „Cti svojho otca i svoju matku, aby sa ti dobre vodilo a žil si dlho na zemi.“ Čo sa za týmito slovami skrýva?

„My si teda môžeme myslieť, čo chceme, ale tak ti poviem, Ďuro, vďakabohu za našu telku. Čo tam ide za sračky, to je nenormálne, a nie že jeden alebo dva programy, ale všetky.

Na Slovensku vyštudoval a už dvadsaťpäť rokov tu žije a pracuje. Pred rokom začal z vlastných úspor stavať v Afganistane základnú školu pre niekoľko stoviek detí.

Afganec Mohammad Azim Farhadi žije na Slovensku 18 rokov. Pomáha cudzincom so začleňovaním sa do slovenskej spoločnosti a Slovákom zas pochopiť, že ľudia sú všade na svete rovnakí.

Syn, Maratón, Kanárik, Otec – štyri poviedky, ktoré vytvárajú jeden pohľad na rôzne podoby vzťahu rodičov a detí. Či už ide o otca vyrovnávajúceho sa s nedostupným autistickým svetom svojho syna, mladého muža, ktorý nezvláda odlúčenie od rodiny, chlapca žijúceho s necitlivým otčimom či zradenú ženu starajúcu sa o zomierajúceho otca, každá z postáv rieši svoju situáciu po svojom. Návšteva ľudového liečiteľa, útek z väzenia, súťaž kanárikov, výlet k moru. Snažia sa od svojich problémov uniknúť alebo iba hľadajú cestu?

Milí priatelia, minule ma oslovil jeden čitateľ, sčítaný chlap. S výčitkou v hlase sa ma spýtal, v akej realite žijem!

Juraj Kemka sa vo svojom videoblogu z USA pýta, prečo v New Yorku dokážu žiť vedľa seba ľudia rôznych rás a náboženstiev. A prečo to u nás nejde.