Vyrážam na výlet svojich snov. Vyrážam do neznáma a nebojím sa, lebo tá neznáma zem mi vŕta hlavou už 5 rokov. Keď som prvýkrat videla film Himalaya, rozhodla som sa ostať v Nepále a ísť tam, kde zastal čas, kde je len to, čo si ľudia vypestujú, vyrobia alebo vymenia za soľ. Tam, kde sú karavany jakov, domčeky z kamenia bez okien a kde ženy nosia v ušiach veľké tyrkysové náušnice. Tam, kde ešte stále existuje mystické šamanistické náboženstvo Bon, ktoré s príchodom buddhizmu v Tibete celkom zmizlo. Zachovalo sa však tu, v zázračnej zemi Dolpo.

Aj keď je mottom festivalu prenášať z koncertných pódií na námestia najmä klasickú hudbu, organizátori každoročne obohatia ponuku i o džez. Treba však dodať, že britský huslista Nigel Kennedy sa cíti doma na oboch frontoch: vzdelával sa u Yehudiho Menuhina, vystúpil po boku Stéphana Grappelliho, koncertoval v prestížnych hudobných svätostánkoch, predal milióny nosičov s populárnejšími (Vivaldiho Štyri ročné obdobia) i menej známymi (William Walton) husľovými a violovými koncertmi. V posledných rokoch sa Kennedy usadil v Krakove, nahrával s vynikajúcou klezmer formáciou Kroke a zostavil kvinteto s mladými džezmenmi.

Minister školstva, vedy, výskumu a športu Dušan Čaplovič hovorí, že boj s byrokraciou je nekonečný ako boj s otravnými muchami. Preto potrebuje nadhľad, odhodlanie, empatiu s tými, ktorým sa u neho kujú zákony a vyhlášky, a pevné nervy.

Alojz Szokol (1871 – 1932), rodák z Hronca, vyrástol „u krstných“ v Šahách. Na nie celkom úspešných medicínskych štúdiách sa stal úspešným členom Magyar Atlétikai Club, a ako to už vtedy bývalo, all-round atlétom. Na prvej olympiáde v roku 1896 bol tretí vo finálovom behu na 100 metrov. Medailu však nedostal. Niežeby Gréci boli už vtedy tak na hunte, že nebolo na bronz. V Aténach víťazi dostali od kráľa striebornú, druhí bronzovú a tretím podali ruku. Tú podával zväčša korunný princ Konstantin.

S t r a š n e p o m a l y sa píše na počítači, keď mám zmrznuté ruky. Písmenko za sekundu. Žiadna diakritika. A to sa nemám na čo sťažovať. Po roku (áno po roku!) som konečne na treku. A už tretí deň mám slzy v očiach, vždy ked idem popredu, predo mnou nik, iba hory a Boh. Ani som nevedela, ako mi to chýba. Nie šport, nie osemtisícovky. Ale maličkosti. Tie veľké popraskané líčka malých šerpských detí. Volám ich Šerpiatka.

Kto povedal, že keď ľudia prestanú veriť v Boha, nebudú veriť ničomu, ale uveria hocičomu? Oxfordský slovník citácii to pripisuje G. K. Chestertonovi.

Dokumentaristka Zuzana Piussi práve nakrúca dokument o tom, čo sa u nás deje, píše scenár k filmu podľa poviedok svojej sestry Lucie a pokiaľ je ešte kde, hrá v divadle Skrat. Fláka sa, kedy chce, pracuje od nevidím do nevidím a nemá žiadne sociálne istoty.

Keď v lete vyšlo najavo, že britský bulvár News of the World odpočúval aj celkom obyčajných ľudí, vyvolalo to vo svete zdesenie. Deje sa niečo také aj na Slovensku? Alebo je u nás bulvár len neškodnou zábavou pre masy? Prečo zneužil emócie po smrti Pavla Demitru spôsobom, aký sme dosiaľ zrejme nezažili?

Viete, ja si naozaj až teraz plne uvedomujem, akú moc má slovo. Akú moc má slovo v médiách. Keď som začala písať tieto stĺpčeky (och bože, dlhých 7 rokov!), vedela som, že musím slová vážiť, a že sa nechcem za niečo, čo som kedy napísala, nikdy hanbiť. Ale netušila som, že stĺpčeky z časopisu môžu niekomu ovplyvniť život.

Nula bodov z dvojzápasu s Arménskom v kvalifikácii na Euro 2012 vyzerá hrozivo. Skóre 1:7 vyzerá úplne katastrofálne. Napriek tomu bolo v tom minulotýždňovom zápase niečo veľmi uspokojujúce.