Vedľa cesty na Kamzík, neďaleko televíznej veže, stojí pamätník s krížom. Pred 150 rokmi sa tam odohral posledný boj konfliktu, ktorý história pozná ako prusko-rakúsku vojnu.

Eva Čobejová sa vo svojom blogu pýta, kam patrí Robert Fico. Nesúhlasím celkom s jej odpoveďou, ale úplne súhlasím s tým, že by sa mal dostať tam, kam patrí.

Každý z nás môže mať deti. Tie naše žijú v Rwande a Guatemale. Dve dievčatá, ktoré nám vybrali pracovníci charity Compassion International.

Zatiaľ čo sa tento mesiac Európa pohrúžila do futbalu vo Francúzsku, celý kuchársky svet sa minulý týždeň sústredil len na jedno miesto, a síce New York. Tam sa vyhlasoval rebríček 50 najlepších reštaurácií sveta na tento rok.

Volá sa tak miesto s najlepším výhľadom, pretože z neho vidieť priamo do kuchyne. Je rezervovaný pre zvláštnych hostí šéfkuchára a prezentovať k nemu prichádza svoje jedlo osobne. Rovnaký názov majú aj zatiaľ najlepšie série dokumentov o kuchárskom umení – Chef´s table.

Sľuby sa sľubujú – blázni sa radujú. Percento sem, percento tam. Aj o tom sú filmy, ktoré pripravila Iniciatíva slovenských učiteľov.

Publicista Marián Balázs na pozadí stavania pomníkov exponentom komunistického a ľudáckeho režimu hovorí o tom, že je obludné, ak u nás majú pamätné tabule kati a nie ich obete.

Osemtisíc tých najlepších mladých ľudí zo Slovenska odchádza študovať na české vysoké školy. Osemtisíc ročne. Len dvadsať percent z nich sa po skončení štúdia vracia domov.

Debata okolo pomaľovania Pješčakovej tabule sa dostala do slepej uličky. Nad omnoho dôležitejšie rozmery sa povýšil umelecký vkus, ktorý tých dvoch exotov jednoducho nestrpí.

Do Piccolo Cafe na rohu Madison Avenue a 16-th Street som v piatok ráno išiel naslepo stretnúť Petra. A bol tam, hoci predtým dlhšie nie. Ahoj, takže Trump alebo Hillary? – pýtam sa veselo.