Vo volebnej centrále SNS som si vzala volebné noviny SNS a potom doma som sa do nich začítala. Teda len do jedného článku s názvom Numerológia a čísla politických strán.

Pri študovaní hospodárskych dejín zo slovenských skrípt a kníh si pamätám, že americký prezident Franklin D. Roosevelt bol v nich vždy opisovaný ako zmiernil a porazil v USA Veľkú hospodársku krízu. Americký profesor ekonómie Gene Smiley, ktorého knihu Nový pohľad na veľkú hospodársku krízu som nedávno prečítal tvrdí niečo úplne iné.

Jajže Bože strach veliký, padli Turci na Poniky... Muselo to byť hrozné a našťastie je to už dávno za nami. Deň po návrate z Istanbulu je mi trochu ľúto, že Turci len padli a že tu dlhšie nezostali. Možno by sme sa od nich niečo naučili...

Vlastní úspešnú IT firmu. Keď za ním prišiel človek zo štátneho úradu a núkal možnosť dohodnúť sa na spoločnom kšefte, nahneval sa. Išiel na políciu a hovoril o tom s médiami. Nechce žiť v krajine, kde kradnúť je normálne. Michal Truban.

Druhý sociálny balíček vyvoláva vzrušené diskusie a kritiku, že si ako vláda kupujeme voliča. Možno aj preto, že pojem balíček získal svojho času v podaní pravicových vlád nálepku mimoriadnosti. Naše balíčky ale takými nie sú. V skutočnosti nimi realizujeme programové vyhlásenie sociálnodemokratickej vlády. A rozhodne sa nebudeme pravici ospravedlňovať za to, že sme vyhrali voľby a získali od ľudí mandát na sociálne citlivejšiu formu šetrenia a konsolidácie verejných financií.

Prítomnosť mamy v mojom živote bola vždy silným argumentom Boha o jeho láskavej starostlivosti. Mama je predsa ostrovom, kde sa dá kotviť, keď nás bičujú životné búrky. Áno, poznáme aj pojem krkavčej matky. Reportáže o nich v televíziách sú vždy sprevádzané trápnou poznámkou, že nasledujúce zábery nie sú vhodné pre maloletých divákov. Inými slovami, teraz všetci hľaďte na obrazovku. Ale spomedzi všetkých je minimum takto zlyhávajúcich mám.

Treba to povedať úplne zreteľne a nahlas. Nielen my Stredoeurópania vieme natlačiť kapustu do suda, a potom z nej žiť pol roka. Takisto, ak nie lepšie, sú na tom Kórejčania so svojím šťavnatým a hodvábne hebučkým kimči.

Tak budeme mať v dedine kooperáciu. Ak by ste váhali, čo to má byť, rada priblížim. Kooperácia je, keď namiesto štátu riešia problémy občania. Predstava je to fajn, ale realita? Holandsko už napriek tučnej štátnej pokladnici nemá peniaze na také maličkosti, ako je starostlivosť o starých občanov. Ak sú ešte aj menej mobilní a nemôžu si sami skočiť na nákup alebo po lieky, čo s nimi? Nuž a starých stále pribúda. Treba s tým niečo urobiť. Hm, čo tak dobrovoľnú eutanáziu pre všetkých nad šesťdesiatpäť? Hneď by sa ekonomická situácia zlepšila. Alebo nie?

Vždy, keď vidím v kalendári 14. marec, zaplaví ma pocit nechutenstva. Mierna paralýza. Tie dátumy sú v mojej pamäti zviazané v rovnakej šedivej kôpke, banálne a smutné ako staré regionálne noviny. Skupinky náckov v nich strašia za bieleho dňa v centre mesta či pochodujú vyprázdnenými ulicami v sprievode policajtov a svojich spolubojovníčok s účesmi à la helma. Alebo nás v duchu vidím na pódiu s kapelou, kým pár metrov od nás demonštrujú svoju nenávisť frustrovaní vyznávači nostalgie na cudzí úkor. Tento rok sme pred štrnástym marcom ušli.

Historická mapa Hviezdoslavovho námestia sa v dvadsiatom a dvadsiatom prvom storočí spája so vznikom a zánikom štátov, so zápasom proti potláčaniu náboženských a občianskych slobôd, no to námestie bolo aj svedectvom násilia, nevraživosti a nenávisti, rasovej, národnej, triednej. Námestia, ktorých osudy sú spojené s dejinami obce a mesta, krajiny a štátu, majú takú podobu, akú majú spoločenstvá, ktoré sa na nich zhromažďujú, manifestujú, demonštrujú, protestujú.