Minulý týždeň sa v médiách objavila nenápadná správa. Mp3, u nás empétrojka, oslávila 15. výročie, keď tento zvukový formát dostal od nemeckých vedcov svoje meno. Vtedy sa o ňu zaujímalo len zopár odborníkov, no dnes po pätnástich rokoch na sto percent viem, že v rámci počúvania a vlastnenia hudby táto vecička obrátila popmusic naruby a takmer zničila nahrávací priemysel.

Bill Gates sa zahral na vizionára. Začiatkom augusta, na konferencii Techonomy, predpovedal veľký prielom v problematike latrín (vážne, nežartujem) a tiež, že čoskoro budú mať kamenné univerzity päťnásobne menšiu dôležitosť ako dnes, pretože o päť rokov budú na internete zadarmo najlepšie prednášky.

Pri niektorých veciach človeku napadne, že je vlastne zázrak, že ešte existujú. Že pretrvali tých dvadsať a viac rokov, čo si ich pamätáte, že sa z doby, keď bol problém mať pevnú telefónnu linku, internet neexistoval a mobily tiež nie, dokázali nerušene preniesť do druhého desaťročia nášho storočia. Že s nimi nič neurobilo ani rozdeľovanie štátov, ani ich pomalé spájanie v Európskej únii, ani Schengen, ani svetová hospodárska kríza a že aj ten pád eura by vydržali. Zázrak, o ktorom vám chcem napísať, sa volá Košičan.

Nedávno som sa dostala do zaujímavej situácie, keď som bola v mojej firme v rámci série školení vyzvaná, aby som vystúpila pred skupinu kolegov a zdôverila sa im s pocitmi a myšlienkami, ktoré ma kvária v pracovnom prostredí.

Vyzerá to tak, že skúškou revolúcie marocký kráľ aspoň zatiaľ prešiel. Jeho mladí poddaní však druhýkrát odmietajú privrieť oči.

Politická kultúra ako „umenie umenia spravovať štát“ je zaujímavá kulturologická disciplína, ktorej sa v ostatnom čase venuje veľká pozornosť (spojenie v ostatnom čase mi napadne vždy na hovníku, inak používam spojenie v poslednom čase ako ostatných päť miliónov obyvateľov okrem hlásateliek, zamestnancov Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra a Mária Gešvantnera).

Keď Adolf Hitler týždeň pred vypuknutím druhej svetovej vojny informoval svojich generálov o napadnutí Poľska, povedal hroznú vetu.

Na náš trh vstupuje súkromný železničný prepravca, ktorý má Železničnej spoločnosti Slovensko (ZSSK) ukázať, ako sa robí osobná preprava. Ak však čakáte železnice, ktoré budú žiť z cestovného ,a nie z daní, zabudnite.

Vojtech Bradovka z obce Nadabula (ročník 1925) je príkladom človeka, ktorému ani vysoký vek a vážne zdravotné problémy nezabránili žiť pestrým životom. Pomohol mu v tom počítač. Prispieva do rôznych médií a je vydavateľom aj šéfredaktorom internetového magazínu KGB (Klub Generácie Báčikov).

Tri roky dozadu JOJ na 1. apríla oživila televízne hlásateľky. Ako vtip sa páčili. O pár mesiacov stanica spúšťala svoj druhý kanál, ladený do retra. A hlásateľky boli späť a s nimi aj distingvovaný prejav a precítene čistá slovenčina pri vyslovovaní fráz typu “pozrime sa spolu, čo majú nové naši protagonisti”.