Milí priatelia. Niektoré veci sú tabu, nehovorí sa o nich. Bolo to začiatkom deväťdesiatych rokov, po revolúcii. Babke zazvonil telefón. Babka, dobrá žena, človek starej školy, tvor dôverčivý, bez váhania zodvihla. „Dobrý deň, hľadám svoje korene, svojich predkov, boli zo Slovenska, z Jura,“ oznamoval pán s anglickým prízvukom, kdesi na druhom konci sveta. Potili sa mu ruky, chvel sa mu hlas, bol nedočkavý a plný očakávaní. „No s nami rodina určite nie ste,“ odpovedala babka nevzrušene.

Keď som pred rokom prišla do do juhotaiwanského mesta Tainan, mala som problém rozoznať jedného Taiwančana od druhého. Ale nie ani tak pre ázijské črty. Skôr preto, že väčšina z nich nosí tvár zakrytú doktorským rúškom. Prečo? Taká je tu móda. Vraví sa, že jej dôvodom je znečistené ovzdušie. No jedna taiwanská spolužiačka mi prezradila, ako to tu s tými rúškami naozaj funguje. Povedala, že ak sa ráno necíti pekná, jednoducho si zakryje rúškom pol tváre a až vtedy sa vyberie medzi ľudí.

HIV pozitívne ženy v juhoindickom Andra Pradéši rozprávajú veľmi podobné príbehy. Vydávali sa v puberte, prvý raz rodili ešte pred dvadsiatkou. Dnes sú z nich vdovy, majú deti a stali sa hanbou pre svoju rodinu. Aj toto sú tváre aidsu v Indii.

Pastiersky list Katolícki biskupi zverejnili v prvú adventnú nedeľu pastiersky list, v ktorom kritizovali útoky na tradičnú rodinu. List vyvolal pomerne veľkú spoločenskú diskusiu. Podľa biskupov sa prostredníctvom gender ideológie a myšlienok rodovej rovnosti šíri kultúra smrti, ktorá ohrozuje dôstojnosť rodiny. Biskupi v liste kritizovali politikov, ktorí podľa nich týmto tendenciám nedostatočne čelia.

Ako som sľúbil, v tomto čísle vám predstavím knihu, ktorá vznikla z letných rozhovorov s Róbertom Bezákom. Vopred upozorňujem, že v nej nie je jediná otázka o odvolaní. A predsa aj na to odpovedá.

Tak už aj Dracula vytiahol do boja proti liberalizmu a globálnemu korporátnemu kapitalizmu? Už to pomaly začína vyzerať, že nenájdeme nikoho, kto by bol ešte za. Čo si budeme navrávať, Dracula je popkultúrny folklór, postava vycicaná do sucha, tých podôb, čo sa v nich objavil, je nepočítane. Vždy zostáva upírom, tento atribút sa mu asi odobrať nedá, ale inak si s ním robí kto chce čo chce.

Zahraniční ekonómovia, ktorí prichádzali na Slovensko, sa tu dlhé roky cítili ako v malom libertariánskom raji. Verejnú diskusiu spoluurčovali mladí ľudia v médiách a think-tankoch, ktorí aj Miklošove reformy kritizovali sprava. Ale to všetko sa mení. Viacerí tridsiatnici sa dnes lúčia s ideami, ktoré boli pre nich kľúčom k výkladu sveta.

Mám rád vlaky. Vozievajú ma za takmer každou reportážou, vraciam sa nimi z ciest po krajine, ktorú i vďaka nim opakovane spoznávam. Dobrý a pohodlný život bez vlakov si neviem predstaviť.

Za slobodu sme v novembri, pred ním ani po ňom nebojovali. Dostali sme ju ako (nezaslúžený) dar. Bolo to ako sen.

Chvalabohu, už tá reklama v televízii nechodí. Mládežníci sa v nej vezú vo vlaku, podávajú si notebook a bozkávajú ho. Neuveriteľne mi liezla na nervy.