Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Lotroviny Pištu Vandala

.štefan Chrappa .časopis .osobnosti

Milí priatelia. Niektoré veci sú tabu, nehovorí sa o nich. Bolo to začiatkom deväťdesiatych rokov, po revolúcii. Babke zazvonil telefón. Babka, dobrá žena, človek starej školy, tvor dôverčivý, bez váhania zodvihla. „Dobrý deň, hľadám svoje korene, svojich predkov, boli zo Slovenska, z Jura,“ oznamoval pán s anglickým prízvukom, kdesi na druhom konci sveta. Potili sa mu ruky, chvel sa mu hlas, bol nedočkavý a plný očakávaní. „No s nami rodina určite nie ste,“ odpovedala babka nevzrušene.

Zažila onakvejších luhárov a „vykukov“, a napriek spomínanej dôverčivosti, žiadna senzácia ju len tak nevyviedla z miery. „Viete, volal sa tak a tak, zobral si tú a tú...“ nevzdával sa americký Slovák. Túžil spoznať osudy svojich predkov. Chcel  lepšie pochopiť samého seba, zvaliť vlastné nedostatky na gény a prednosti na prípadných géniov v rodostrome. „No jasné, už viem!“ rozžiarila sa babkina tvár. „On tu v štyridsiatom ôsmom niekoho zabil, tak musel utiecť, aby ho nezavreli.“ „Ehm..“ zavládlo ticho v telefónnych drôtoch. „Haló ste tam?“ pýtala sa babka, akoby sa nechumelilo. Bolo počuť cvaknutie, a pípavý tón hluchého telefónu. Zvedavec zložil. Keď babka túto príhodu rozprávala susedkám, ony si spomenuli, že to nemusel byť „ten, čo nekeho zabil“. V tom čase emigrovali dvaja s rovnakým menom. Jeden niekoho zabil, druhý nezabil nikoho a aj tak utiekol, no vyznaj sa v tom. „Keď bude volať, povedz mu, že môže byť aj z inej fajty. Z tej, čo nikoho neklofla,“ poúčali babku kamarátky. „Možno pošle nejaké doláre,“ snívali sedliačky, ošľahané celoživotným uskromňovaním a sporivými vetrami staroby. Už videli, ako moja babka spravodlivým dielom delí znenazdajky nadobudnuté doláre medzi ne. No videl som to aj ja. Rozdiel bol v tom, že ich babka prideľovala mne, milovanému vnukovi. Ten chlap už nikdy nezavolal. O takých predkov nestál. Milí priatelia, aj my tvoríme minulosť pre tých, čo prídu po nás. Bolo by dobré, aby sa za nás nehanbili.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite