Každý deň prichádzajú cez rôzne priechody na chorvátskej hranici tisíce ľudí. Zhromažďujú sa v preľudnených tranzitných táboroch, mnoho z nich však musí tráviť noc vonku.
Sledujem to so smútkom, no už bez vášne. Vidieť v Mečiarovi a teraz vo Ficovi prijateľného koaličného partnera je zúfalé. Navyše tým zabíjame perspektívu lepšieho Slovenska.
Július Satinský mal mať konečne svoju ulicu. A spolu s ňou aj peknú oslavu, hneď pri svojej soche. No namiesto toho má absurdnú historku. Aj keď - také mal predsa rád.
Zatiaľ čo si my lámeme hlavu nad otázkou, kde je dnes u nás protiváha politickej ľavice, francúzske ľavicové denníky naopak hľadajú novú definíciu ľavice a ľavicového intelektuála.
Vidíme ju často. V novinách, v televízii, na spravodajských portáloch. Je čierna a pre západného človeka sa s ňou spája smrť a utrpenie. Vlajka Islamského štátu.
Andrej Kiska sa včera vybral do Estónska. Rád by sa čo-to dozvedel o miestnom inovatívnom priemysle, ktorý sa etabloval v štátnej správe. Tá správa znie skvele, no má svoje ale.
Keď si niekto berie domov prácu, hovoríme o ňom, že je workoholik. Genetička Jaroslava Durdiaková získala za prácu, ktorú si zobrala aj domov, Ig Nobelovu cenu.
Mnohí sa s ňou už niekoľkokrát stretli. Čudná, podlhovastá alebo guľatá potvorka, ktorá v predajni stojí dvakrát toľko, čo jej normálna a notoricky známa kuchynská príbuzná.
V Bratislave (a predtým v Košiciach) sa znovu bdelo pri svetlách a zvukoch súčasného umenia. Prekvapením bolo množstvo ľudí, ktorí sa pohybovali medzi jednotlivými inštaláciami.
