Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Symbol, ktorý desí

.anton Vydra .spoločnosť

Vidíme ju často. V novinách, v televízii, na spravodajských portáloch. Je čierna a pre západného človeka sa s ňou spája smrť a utrpenie. Vlajka Islamského štátu.

Symbol, ktorý desí Ho/Zuma Press/profimedia Bojovník Islamského štátu mávajúci vlajkou počas vojenskej prehliadky v sýrskej provincii Raqqa.

poniektorí ju azda vidia na vlastné oči trepotať sa vo vetre niekde na návrší. Z diaľky pripomína skôr vlajky na pirátskych lodiach. Chýba jej len povestná lebka s prekríženými hnátmi. Namiesto nich tam vidíme nápisy v arabčine a biely kruh v strede. Posvätné texty islamu. Nevyzerá ako vlajky ostatných arabských krajín, ktoré kombinujú štyri „posvätné“ farby: zelenú, bielu, čiernu a červenú. Tie vždy nejako súvisia so životom proroka Mohameda.

Je zaujímavé, čo o tom hovorí znalec Blízkeho východu Elie Podeh v článku The symbolism of the Arab flag in modern Arab states: between commonality and uniqueness. Tvrdí, že kombinovanie farieb na arabských vlajkách je až vynálezom 20. storočia, ktorý bol inšpirovaný francúzskou trikolórou. Navyše, vlajky a prápory „patrili medzi zvrchované symboly proroka Mohameda. Používali sa počas vojenských bitiek už od čias raného islamu. Mohamed používal prinajmenšom dve vlajky: jednu bielu, a druhú čiernu.“ Farby podľa Podeha odlišovali aj jednotlivé dynastie: Ummajovci používali bielu vlajku, zatiaľ čo abbásovci čiernu; fátimovci bojovali pod zelenou štandardou, kým cháridžovská sekta pod červenou (neskôr si ju prisvojila Osmanská ríša).

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite