Minulý týždeň došlo k dohode investora a pamiatkarov o obnove funkcionalistického Kúpaliska Zelená žaba v Trenčianskych Tepliciach. Investor, ktorý hrozil pre požiadavky pamiatkarov odchodom, začne s rekonštrukciou. Hovoríme s Denisom Haberlandom z Pamiatkového úradu SR, ktorý pripravoval posledné záväzné stanovisko pamiatkarov.

Čo sa to tu vlastne deje? Stretnúť človeka, ktorý drží slovo, dá sa mu veriť, nemyslí iba na svoj záujem a prospech, pestuje a kultivuje vzťahy, je naozaj vzácnosť. Poctivý remeselník, partner, spolupracovník... profík, dôveryhodný... A bude horšie. Však ste už počuli o negatívnej slučke spätnej väzby – čím je niečoho menej, tým je toho menej. Odborníci na demografiu by vedeli rozprávať. Najmä však umelci a ľudia s mimoriadnou senzitivitou pre „ducha doby“, čiže žalostná menšina.

Anglický historik Eric Hobsbawm je autorom dnes už okrídleného výroku o krátkom dvadsiatom storočí 1914 – 1991. Odvtedy uplynulo len niekoľko rokov a ukázalo sa, ako sa môže mýliť historik, ktorý chcel byť prorokom a zamieňal si budúcnosť s minulosťou. Od Sarajeva, ktoré bolo spúšťačom prvej svetovej vojny, uplynulo sto rokov, a predsa tá guľka Gavrila Principa ešte stále sviští povetrím a rozosieva smrť. To sa len chvíľku po roku 1989 (lebo dvadsaťpäť rokov je z historického hľadiska len chvíľkou) zdalo, že všetko bude inak. Žili sme v ilúzii o dobre usporiadanom svete, ktorý síce sprevádzajú prevádzkové ťažkosti, ale tie nenarúšajú celkový obraz.

„Pan a paní Fangovi tomu říkali umění.“ Nie najhorší začiatok románu, ale ani najlepší, mágia prvej vety nefunguje. Keď pridáme druhú: „Pro jejich děti to bylo darebáctví,“ čosi sa začne črtať, mágia prvej vety je späť v hre. Tá druhá ju totiž zaťažila významom a vlastne by sa nič dramatické nestalo, ak by to bola veta jedna, rozdelená čiarkou. To ostatné je príbeh.

Milí priatelia, premýšľali ste niekedy nad tým, aký vzťah máte ku „country“? Nehovorím o amerických priériových legendách. Mám na mysli najmä fenomenálnu českú produkciu. Oširákovaní kovboji z Prahy, Sázavy, Šumavy i Moravy. Spagetti westerny a stredoeurópske country, to sú absurdné protirečenia, zvečnené na filmovom plátne a na platniach.

Vrelé pozdravy z Japonska, kde vám hneď na letisku za babku prenajmú wifi zariadenie v tvare okruhliačika, aby ste mohli ako ostatní celých 24 hodín nerušene pracovať. Napríklad napísať článok o japonskej kuchyni, ktorá patrí medzi najlepšie na svete.

Andrej Zvjagincev – to meno stojí za zapamätanie, ak ste tak doposiaľ nespravili. Jeho debut Návrat z roku 2003 rozčeril hladiny filmových festivalov. Rovnako aj nasledujúce Vyhostenie či Jelena. Najnovšia snímka Leviatan je nateraz Zvjagincevovým chef-d' oeuvrom. Skvelý, a zároveň veľmi znepokojujúci film. A, ako to už býva, je nielen o Rusku, ale aj o nás.

Po prosbe z minulého týždňa o pomoc pri likvidačnej pokute za Lampu o kauze Cervanová cítim potrebu vyjadriť vám vďaku. Zareagovali ste okamžite.

V septembri uplynulo sto rokov od narodenia oravskej maliarky Márie Medveckej. Toto výročie si pripomenieme trochu netradične – veľmi osobnými a originálnymi fragmentmi spomienok, ktoré zaznamenal jej syn, lekár Peter Belan.

Fín, ktorý nepozná jej meno, pravdepodobne neexistuje. Legendárnymi sa stali najmä jej muminovské príbehy, ktoré boli preložené do tridsiatich jazykov. Tento mesiac si pripomíname sté výročie narodenia Tove Jansson.