Chceme sa s vami podeliť o naše každodenné boje. Dúfam, že náš nárek zasiahne svet. Sme ako slepec z Jericha (Mk 10, 46 ‒ 52), ktorý nemal čo vyjadriť, ale jeho hlas žiadal Ježiša, aby sa nad ním zmiloval. Aj keď niektorí ľudia ignorovali jeho hlas, iní ho počuli a pomohli mu. Spoliehame sa na ľudí, ktorí budú počúvať!

Málokto o nej počul a ešte menej ľudí sa zaujímalo. Reč je o barónke Warsiovej, ministerke britskej vlády, ktorá minulý mesiac rezignovala. Obvinila pritom vládu, že v otázke Gazy zastáva „morálne neobhájiteľné“ pozície. Bol to pritom jej list, ktorý bol neobhájiteľný – gramaticky. Pôsobil takmer negramotne. Barónka nedokázala správne po anglicky napísať nielen slovo Británia, ale dokonca ani jej obľúbené slovo – islamofóbia. Ale najdôležitejšia bola veta, ktorá síce pôsobila chabo, ale mala znieť výhražne: „Akokoľvek dávno už ministerstvo vnútra a ďalší poukázali na dôsledky súčasného konfliktu a potenciál krízy v Gaze, naša odpoveď sa stáva bázou pre radikalizáciu, ktorá bude mať dôsledky v najbližších rokoch.“

Som ročník 1958, generácia bruselského EXPA, potomok povojnového mieru. A predsa sme sa najčastejšie s chalanmi hrávali na partizánov a všetci sme chceli byť Nemci. Bola to čisto estetická voľba. Držali sme samozrejme „našim“, srdcom sme tí partizáni boli, ale poškuľovali sme po nemeckej disciplíne a po ich dokonale ušitých uniformách, ktoré sme poznali len z filmov, vymývajúcich naše osemročné mozgy.

Oslavy našich štátnych sviatkov majú často povahu takzvaných „povinných jázd”. Vieme, že symbolicky reprezentujú hodnoty, ktoré ako spoločnosť vyznávame, resp. by sme vyznávať mali. Zároveň však vieme, že sme v otázke týchto hodnôt pomerne flexibilní.

Aj takýto povzdych si možno učiteľ dejepisu vypočuje na začiatku hodiny, keď na tabuľu napíše nadpis novej témy. Prečo sa vlastne taká dôležitá udalosť našich dejín stretáva s nezáujmom u (väčšej?) časti žiakov a študentov?

Múzeum je najrýchlejšou a najpôsobivejšou študijnou pomôckou k poznaniu. Dáva tiež informáciu, akú dôležitosť prikladá štát nejakej téme a jej osvete. Ako je to s odstupom 25 rokov so zriaďovaním „múzeí zločinov komunizmu“ v našom priestore?

Letným čajníkom prechádza časť ekliptiky. V čajníku môžu byť všetky planéty od Zeme ďalej, aj Mesiac. Ekliptika prechádza hornou časťou Strelca. Strelcov čajník. Strelec nikdy nevychádza celý v našich končinách. Akokoľvek surrealistický začiatok, už nám asi dochádza, že bude reč o letnej oblohe, o južnej letnej oblohe, nočnej oblohe na Žitnom ostrove. Pole pod čajníkom, z ktorého si strelec nalieva čaj, je plné slnečníc, v noci so sklonenými hlavami vzdávajúc poctu nočnému rituálu.

Poľsko si koncom tohto týždňa pripomenie sedemdesiate výročie Varšavského povstania. Toto povstanie vždy rozdeľovalo Poľsko a je to tak dodnes, oveľa viac ako naše SNP.

Ľuba Heinzlová už dávnejšie pre .týždeň nič nenapísala, aj tak ju však považujeme za našu autorku. Momentálne sa venuje témam Snoezelenu a integrácie ľudí s poruchou autistického spektra. Je redaktorkou portálu Asperger.sk a spolupracuje s Autistickým centrom Andreas.

Ako si v skutočnosti predstavujeme Afriku? A  nakoľko je naša predstava vzdialená realite? Prinášame sarkastickú esej významného kenského novinára.