Vysoká kultúra Laca Terena

Vedľajšie kukuričné pole pripomína bájnu armádu Inkov, ktorá sa neskoro zošikovala proti votrelcom, hrdo stojí v nočnom poli a šumí. Tonko priniesol z Oravy zubáča a dubáky, to síce nie sú súhvezdia, ale chutia výborne. Zato orol, štít, hadonos, škorpión, južná koruna, ďalekohlad, mikroskop, kozorožec sú susedia letného čajníka. Kým fajčím, pobije sa susedova mačka s nejakým nočným tvorom, škrek a vresk zvierat na chvílu prehlušia pri bágrovisku hulákajúcich výletníkov. Zuuuza, čo je s tebou? V ďalšej chvíli sa Zuza pripojí. A sme znova pri tých Inkoch. „Dejte hysterce Aztéka, dejte hysterce Inka. S Aztékem ať se vyvzteká, s Inkem  ať spinká.“ Vodňanský a Skoumal. Táto poznámka, samozrejme, patrila susedovej mačke, nie spievajúcej Zuze.
Keď sa spomenú slnečnice, zjaví sa nám Vincent, všetci hľadajú jeho žltú, kým vám poviem recept na zubáča s dubákmi, len pripomeniem, že to je oker zlatý a kremnická beloba v kombinácii s tyrkysom, tá žltá. Potrebujete ešte petržlenovú vňať a dobré maslo, pár plátkov slaniny, najlepšie vlastnej. Zubáča hrdo postavíte na plech so slaninkou, po bokoch vloženou do zárezov pre ňu pripravených, do vnútra maslo a vňať, piecť desať minút. Na panvičku maslo a dubáky, „dunstujeme“, nakoniec vňať a dobrú chuť. Pohár vína až flaštička by sa hodili, bieleho, sviežeho, chladného, ako to, čo mi priniesol Branko od svojho milého svokra. Zubáč, plávajúci nočným morom pod hviezdnou oblohou, medzi dubákovými útesmi obmývanýmí chladným vínom. Absolutno romantično…
Keď sa pozeráte na čajník, pozeráte sa do stredu našej galaxie. Tak príjemné nočné pitie čaju alebo vína, pozorovanie južnej oblohy v tomto horúcom lete praje váš klobučník, králik, ako vždy, mešká…