Prípad Hedvigy Malinovej je súčasťou môjho života už piaty rok, a vtedy na začiatku som si nemyslela, že tak hlboko do neho zasiahne.

Literárnou udalosťou sa môže stať aj denník napísaný takmer pred sto rokmi. Keď už pre nič iné, tak aspoň pre dve slová z názvu. Láska a smrť nestarnú.

„Akoby nestačilo sucho, teraz nám hrozia lúpeže, znásilnenia, smrť.“ Ahmed Muhammad Aden sedí na piesočnej zemi pred registračným centrom UNHCR v Dagahaley, čo je jeden z troch utečeneckých táborov okolo kenskej dediny Dadaab, sto kilometrov od hraníc so Somálskom. Rozpráva o najhoršom dni svojho života.

Dňa 29. júla uplynulo sto rokov od narodenia hudobného skladateľa Jána Cikkera. A hoci záujem o jeho opery, ktoré v šesťdesiatych a sedemdesiatych rokoch dobývali nielen divadlá bývalého socialistického bloku, ale aj významné západoeurópske scény, časom opadol, jubileum ich opäť vracia do pozornosti.

Deň prvý: Odlietame o šiestej ráno, zraz na letisku je o štvrtej. To vám, samozrejme, prezradia, až keď ste si kúpili zájazd. Ako sa má človek o štvrtej ráno dostať na letisko? Iba ak taxíkom. A to už, samozrejme, cestovná kancelária nerieši. Skúste nájsť kamaráta, ktorý vás odvezie o tretej ráno na letisko a vám nebude hlúpe ho o to žiadať, teda ak nemáte kamaráta taxikára, pekára či barmana v nočnom klube.

Je teplo a uhorková sezóna. Pred sto rokmi v tomto čase sa v peštianskych novinách písalo o „fiumskom (rijeckom)“ žralokovi. Teraz sú správy o prepúšťaní vo verejných médiách. Píšu o tom ešte aj vo vzdialenom Nemecku. Doma to ľudí veľmi nezaujíma. Na výzvu Odborárskej rady prišlo pred budovu Maďarského rozhlasu len čosi vyše stovky demonštrantov.

Fez, jedno zo štvorice marockých miest, ktoré sa môžu pýšiť prívlastkom „kráľovské“, preslávila jeho stredoveká medina Fés el-Báli v arabskom svete, ale nielen tam. Miesto popretkávané deväťtisíc uličkami žije s tunajšími ľuďmi ich jednoduchý život.

Mediálny obrázok Trenčína v posledných týždňoch dával na výber: buď koniec hokeja alebo bankrot mesta. Ako to už v športe chodí, v konflikte prevažovali emócie.

Hoci svet predminulý víkend oslavoval vznik nového štátu s názvom Južný Sudán s nádejou, že tento zúbožený kút Afriky sa konečne dočká mieru a stability, v regióne opäť rinčia zbrane. A miestni sa obávajú najhoršieho.

Okrem kliešťov a podobnej hávede prebudilo hrejúce slnko k aktivite aj odborárov. Kovácki, železničiarski, vodičskí, prepravcovskí a ďalšie druhy sa pchajú pred objektívy a neprestanú s tým, až kým zasa nebude zima. Ale všimli ste si niekedy, že by medzi nimi postávali a z bagiet odštipkávali odborári zastupujúci pracovníkov z reklamy, marketingu a ďalších typicky asapiensovských odvetví?