Máločo je podľa našich predstáv. Už ani tá jar nebýva ako kedysi. Zaľúbenci si to museli všimnúť prvého mája, keď sa na znak vrúcnej lásky chceli pobozkať pod rozkvitnutou čerešňou. V predvečer mája som sa vracal z konferencie ružomberskej katolíckej univerzity o Božom slove v médiách. Poľská profesorka tam spomínala anekdotu o znižovaní úrovne ich školského systému.

Na Febiofeste mal premiéru dokumentárny film Arnolda Kojnoka Lyrik o Jánovi Mlynárikovi, ktorý ako prvý v Československu napísal kriticky o odsune sudetských Nemcov.

Balíš si ráno svoju tašku, chystáš sa vyraziť do školy a z kuchyne počuješ, ako ťa opäť sekíruje tvoja matka: „Hlavne sa do ničoho nepleť, všetko ti môže neskôr narobiť kopu starostí,“ kričí z kuchyne. Tak si vyrazil na rannú schôdzu do školy, uzavretý sám do seba, aby si nikto nič nevšimol. Zazvonil zvonček, vstúpil si do triedy, kde sa začínala hodina dejepisu a dejepisárka zase raz ponúkala manichejskú verziu minulosti. Vedel si, že to nebolo tak, ako tvrdila učiteľka, pretože si tie dejiny poznal z kníh svojho starého otca. Ale zostal si ticho, aby si nemal problémy.

Vyšiel Bulat Okudžava. Ruský básnik, prozaik, ale predovšetkým pesničkár. Dvojjazyčne, vo výbornom preklade Jána Štrassera a s cédečkom z Okudžavovho koncertu v Brne.

Milí priatelia, slávnosti sú paráda! Koláčiky, pagáčiky, „rízečky“ a slepačí vývar s domácimi rezancami svietia na pozadí zlomových okamihov v živote človeka. Spomínam si na sestrino prvé sväté prijímanie. Náš gotický kostolík bol načančaný. Ženy ho celé dni zdobili, umývali, leštili. Chrám voňal životom i históriou. Ľudia sem prinášali svoje bôle, radosti i deti na krsty už pred šesťsto rokmi. Aj Turci to tu vypálili, komunisti opľuli. Statočného pána farára Cubínka zabili! Pred kostolom má hrob a je tam aj hrob Jána Hergota, najsilnejšieho štúrovca, ktorý päsťou zabil býka a v meruôsmych rokoch holými rukami uzloval nepriateľom šable.

S Karlom som sa poznala už dávno predtým, než som ho prvý raz osobne stretla. Tak ako v tom čase, teda v roku 1968, milióny ľudí v Československu.

Udalosti na Ukrajine vyvolali veľkú diskusiu dokonca aj na Slovensku, ktoré sa inak vyznačuje pomerne veľkou apatiou voči dianiu v zahraničí. Naša pozornosť sa sústredila na Ukrajinu zaslúžene. Úplne nezaslúžene však našej pozornosti unikla udalosť, ktorú sme si takmer nevšimli. Má pritom úzku súvislosť s tým, čo sa deje na Ukrajine.

Ako možno interpretovať vzťah medzi náboženstvom, etikou a politikou? Čo je základom ľudského spoločenstva? Dokáže človek existovať bez ľudských väzieb alebo potrebuje na zmysluplné prežitie a naplnenie života konfrontáciu s druhými?

Správu o očakávaní dvojičiek som prijala s radosťou, utešovala som zdeseného manžela a aj seba predstavou, že všetko si odtrpím iba raz a budeme sa tešiť z „dvoch detí jednou ranou". To som vôbec netušila, čo ma čaká. Blahoželania, čo zneli ako úprimné sústrasti, som nebrala vážne a verila, že to určite nie je také náročné. No odkedy sa narodili, pohľad do zrkadla mi nerobí dobre. Ani ten naokolo, na náš byt. Všetko v bojovom stave. A k tomu nekonečná únava. Ale mať dvojnásobnú materskú nádielku má aj svoje výhody.

V Košiciach sa hralo divadlo v bytoch, prípadne v iných nedivadelných priestoroch. Každé predstavenie sa pritom odohralo vždy len pre dvoch divákov.