Významný výtvarník, kurátor a pedagóg Ľubo Stacho nám vo svojej knihe diptychov Moja krajina odkrýva svoje ja.

Stáva sa z toho taký pekný zvyk. Je máj a ja sa zase plavím po rieke. A zase ma ten svet okolo európskych riek neprestáva prekvapovať. Toho roku som na rieke Baise približne v polovici cesty medzi francúzskymi mestami Toulouse a Bordeaux, v kraji, ktorý sa preslávil troma mušketiermi, husacou pečeňou a armaňakom, hrdým predchodcom svetovo známejšieho koňaku.

Tridsiateho prvého mája 2011 uplynie presne rok od násilného incidentu, ktorý sa odohral medzi izraelskými vojakmi a "mierovými aktivistami" na palube tureckej lode Mavi Marmara.

Salónne reči sa u nás vedú v krčmách. Žiadne exkluzívne kluby plné mahagónového nábytku a triednej blahosklonnosti, ale podniky rôznych cenových skupín. Niektoré síce majú salóniky, ale v lepšom prípade ide len o oddelené miestnosti, v horšom o sklady záhradného nábytku.

Garant Katedry fotografie VŠVU profesor Ľubo Stacho má dve malé deti, takže sa musí riadne obracať v práci. Spolu s manželkou práve vydal knihu fotografických diptychov MOJA KRAJINA. To však nie je jediná vec, ktorá ho momentálne teší.

Na celej americkej diskusii o Líbyi cítiť tieň Iraku. Z jednej aj druhej strany. Demokrati zdôrazňujú hlavný rozdiel oproti „Bushovej vojne“, ktorým je súhlas Bezpečnostnej rady OSN podporený Parížom, Londýnom a Arabskou ligou, republikáni zase istý príklon – ako to nazval neokonzervatívec Charles Krauthammer z Washington Post – k Bushovej „agende slobody“. Jedni aj druhí však majú svoje výhrady.

Minulý týždeň jeho ľudia obvinili z miliardového daňového podvodu Mikuláša Varehu, vplyvného podnikateľa z východného Slovenska. Chceme robiť na veľkých prípadoch, hovorí riaditeľ Úradu boja proti korupcii Peter Kovařík.

Dúšok rannej kávy je pre nás národným ekvivalentom raňajok. Môže nám chýbať čokoľvek, chlieb, maslo, hoc aj nedostatkové mlieko, ale nemať hrnček horúceho stimulujúceho nápoja na prebudenie, to je záruka zlého začiatku dňa. Pamätám si, ako moji starí rodičia, moji rodičia a všetci dospelí ľudia, ktorých som okolo seba videla ako dieťa, pili šálku po šálke a pritom sa rozprávali. Keď niekto prišiel na návštevu, hneď sme postavili na kávu. Pretože ponúknuť kávu je rovnaký rituál, ako objať blízkeho či pozvať návštevu dovnútra.

...ma urobili nezaslúžene slávnym. Jeden moj známy, bývalý český politik, to predpovedal: „Svojimi demonštráciami proti tebe pritiahnu pozornosť k tvojim názorom a urobia ťa nezaslúžene slávnym.“ To sa aj stalo.

Nech už to znamená čokoľvek, naj knihou divákov Mojej naj knihy sa stali Slovenské rozprávky Pavla Dobšinského, čo je síce v konečnom dôsledku nezmysel, ale ono je to vlastne jedno, lebo o nič nejde. Skutočne o nič, desať minút po finálovom večere po tej šou už ani pes neštekol.