„Vybrali sme spoločne najobľúbenejšiu knihu Slovákov!“ tvrdí zanovito internetová stránka toho podujatia a súdny človek premýšľa, čo to všetko vlastne malo znamenať. Tá šou je v poriadku, pokiaľ pripustíme, že dav si môže čosi vybrať, ale aby si dav vybrať mohol, najprv by musel vedieť, že sa čosi vyberá.
Sporný je už predpoklad, že gramotnosť by mala byť človeku aj na čosi iné, ako na pragmatické úkony spojené s jeho inštitucionalizovanou existenciou, ale tento problém neotvárajme, zostaňme pri tom, že čítať knihy sa azda oplatí.
V poriadku, ľudia, čo nečítajú, mali by teda začať, nech už sú ich životy plnšie. Dobre, urobme šou o čítaní, čítajúci sa ľahučko zabavia a azda osobným príkladom strhnú i nečítajúcich. Možno, v ideálnom prípade, vznikne čosi ako spoločenská diskusia a v krčmách a na autobusových zastávkach sa bude baviť o knižkách.
Bude to šou, zvyšky intelektuálnych elít ju budú nenávidieť, ale nakoniec ju vezmú na milosť, lebo sa podarí dobrá vec. Dav podľahne kúzlu písaného slova.
V slovenskom kontexte nie, tu sa nám celonárodná anketa zvrhne na minoritnú obskúrnosť, ktorá najviac trpí tým, že ktosi odmietne prijať fakt, že čítanie, literárny trh a literatúra sú tri celkom rozdielne veci, ktoré spolu možno na úrovni nadstavby súvisia, ale nemožno ich zamieňať.
A nakoniec to vyhrá knižka, ktorá by sa tam, vzhľadom na štatút tej šou, vôbec nemala objaviť.
Toto už nie je o zlúčení STV s rozhlasom, ale o jej zrušení, nie pre zlé hospodárenie, ale pre absolútnu kultúrnu nekompetentnosť. Aj keď, ono to nakoniec môže súvisieť, pokiaľ budeme dosadzovať ľudí čísel na miesta, kde by mali sedieť ľudia múz, môžeme to už teraz celé zabaliť.
Autor je teoretik popkultúry.
Sporný je už predpoklad, že gramotnosť by mala byť človeku aj na čosi iné, ako na pragmatické úkony spojené s jeho inštitucionalizovanou existenciou, ale tento problém neotvárajme, zostaňme pri tom, že čítať knihy sa azda oplatí.
V poriadku, ľudia, čo nečítajú, mali by teda začať, nech už sú ich životy plnšie. Dobre, urobme šou o čítaní, čítajúci sa ľahučko zabavia a azda osobným príkladom strhnú i nečítajúcich. Možno, v ideálnom prípade, vznikne čosi ako spoločenská diskusia a v krčmách a na autobusových zastávkach sa bude baviť o knižkách.
Bude to šou, zvyšky intelektuálnych elít ju budú nenávidieť, ale nakoniec ju vezmú na milosť, lebo sa podarí dobrá vec. Dav podľahne kúzlu písaného slova.
V slovenskom kontexte nie, tu sa nám celonárodná anketa zvrhne na minoritnú obskúrnosť, ktorá najviac trpí tým, že ktosi odmietne prijať fakt, že čítanie, literárny trh a literatúra sú tri celkom rozdielne veci, ktoré spolu možno na úrovni nadstavby súvisia, ale nemožno ich zamieňať.
A nakoniec to vyhrá knižka, ktorá by sa tam, vzhľadom na štatút tej šou, vôbec nemala objaviť.
Toto už nie je o zlúčení STV s rozhlasom, ale o jej zrušení, nie pre zlé hospodárenie, ale pre absolútnu kultúrnu nekompetentnosť. Aj keď, ono to nakoniec môže súvisieť, pokiaľ budeme dosadzovať ľudí čísel na miesta, kde by mali sedieť ľudia múz, môžeme to už teraz celé zabaliť.
Autor je teoretik popkultúry.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.