Za starým centrom Havany, obľúbeným turistami, je vládna štvrť. Vyzerá to tam, akoby ste spojili Gottwaldovo námestie s Trnavským mýtom a na dom odborov capli veľký plechový portrét Che Guevaru a Fidela. Tam ešte turisti chodia a fotia si tie plechové ksichty, ale ďalej nie. Taxikár sa čudoval, kam idem, a tak som klamal. Hovoril som, že som nemecký turista a mám tam kubánsku priateľku. Tak ma odviezol až do panelákovej štvrte, z ktorej by mal Corbusier radosť.

Vláda Petra Nečase je v politickém komatu. Je možné, že přežije hlasování o důvěře, je možné, že přežije i několik dalších hlasování. V normálněji fungující demokracii by se ale už dávno samotná vláda i jednotlivé strany vládní koalice ptaly, k čemu je to ještě dobré. Představme si, že Petru Nečasovi se nakonec nějak podaří přesvědčit rebely ve své straně a parlament schválí těsnou většinou daňový balíček. Legitimita takového zákona bude po všech kontroverzích, které ho dosud obklopovaly, nulová. Odpor veřejnosti vůči vládě, jakož i vůči koaličním stranám, dál vzroste.

Netreba klásť prst na tep doby, aby sme zistili, že je mŕtva. Z potemkinovských kulís prosperity sa už olúpala takmer všetka ružová farba, nikto neverí, že bude lepšie, skôr sa bojíme, aby nebolo fakt zle. Ak sa chce umelec v takomto prostredí presadiť a zároveň sa nezapredať, nemá veľa možností. Alebo vykročí smerom k čírej avantgarde, a zostane autentický, pravdivý a nepoznaný, teda bez akéhokoľvek zásadnejšieho dosahu, alebo skúsi nájsť kompromis medzi úspechom a pravdou. V mene vyššej mravnej idey odhodlá sa siahnuť aj po nie celkom kóšer prostriedkoch, a už je tam.

Spevák, hudobník a spisovateľ Braňo Jobus po šestnástich rokoch trojzmennej prevádzky už vyše roka chodí len na ranné zmeny do vypnutej jadrovej elektrárne. Aj tak je to umenie pomedzi robotu napasovať sto rôznych akcií ročne.

V sobotu sa v Prešove rozhodne o novom predsedovi SaS. Či už to bude Richard Sulík, alebo Jozef Kollár, liberálov čaká boj o prežitie. Vzťahy v SaS sú totiž natoľko vyhrotené, že víťazstvo ktoréhokoľvek z nich zrejme stranu rozčesne.

Milí priatelia, určite ste sa stretli s ohavnou nenásytnosťou. Dlho som predpokladal, že je to len mýtus z filmov o hľadačoch pokladov. Partia dobrodruhov nájde poklad, zmocní sa ich oná ohavná nenásytnosť a navzájom sa zamordujú. Poklad zmizne v nepreniknuteľnej temnote mokvavého bahna. Vždy som týchto antihrdinov odsudzoval. Až raz sa zatmelo pred očami aj mne.

Napríklad také nadpisy. Na blogoch, v časákoch, novinách... Sú oveľa čitateľnejšie, ako sa zdajú. Všímajte si tú rafinovanosť. Každý balí svoje články do nadpisov. V nich skrýva povrchnosť, ktorá predáva. Až ma obchádza paranoja, že všetky stĺpčeky, ktoré sú bez nadpisu, sú odsúdené na nečítanosť.

Budeme raz jazdiť autom na lacnú elektrinu a financovať si ho formou predplatených kilometrov podobne, ako si dnes platíme minúty u mobilných operátorov? Slovenské konzorcium GreenWay je revolúciou v plienkach.

Twitterová správa „Deal done“, ktorú vyslal van Rompuy v piatok o 16.26, ukončila takmer 24-hodinový boj o európsky rozpočet 2014 až 2020. Rekordne dlhé rokovanie lídrov, ktorí hľadali dohodu deň a noc, nadovšetko poukázalo na plytkosť vzletných rečí o solidarite či súdržnosti. Koncert národných záujmov, ktoré sa ruvali o každé euro, sa vtelil do kompromisu, ktorý má aj trochu historický rozmer: Za celej existencie Európskej únie sa ešte nestalo, aby sa jej rozpočet znižoval.

Platidlá nabrali počas histórie všakovaké pestré podoby. Kamenné kruhy Rai, cigaretové úvery v nacistických zajateckých táboroch či virtuálne zlato. A to ste ešte nepočuli o fenoméne Bitcoin.