Organizátori protestu z iniciatívy Mier Ukrajine vyzvali krajiny demokratického sveta, aby zrýchlili pomoc Ukrajine.

Ako ukrajinská armáda postupne vyháňa ruských okupantov zo svojho územia, verejnosť znepokojujú vyhrážky použitia jadrovej zbrane ruskou stranou. Je toho Putin vôbec schopný a aká by bola odozva sveta?

Tridsaťtri rokov od pádu odpornej komunistickej diktatúry by mohlo znamenať aj dospelosť slobodnej spoločnosti. Je to tak? Dospeli sme? Čo sa nám podarilo a kde sa stále potkýname?

Tribúnom revolúcií u nás chýbal morálny kompas. Rozdelenie Československa, ktoré sa mňa bytostne dotýka, je pre mojich vnukov historická udalosť bez zvláštneho významu, hovorí v rozhovore o Novembri, tribúnoch revolúcií a rozdelení Československa Fedor Gál.

Voči ukrajinským civilistom sa ruská armáda správa, akoby do nej bola odvedená tá najhoršia spodina: Rusi porušujú všetky medzinárodné zákony a predstavy o morálke. Po oslobodení okupovaných území vyšlo najavo veľa faktov o mučení, vraždách a sexuálnom násilí proti ženám a deťom oboch pohlaví.

Odchádza vláda, ktorá mala byť nádejou, ale priniesla sklamanie. Preto vznikajú subjekty, ktoré chcú znovu zachrániť Slovensko. Majú šancu? V panelovej diskusii o tom uvažujú Peter Zajac a František Mikloško.

Slovensko má problém. Vláda sa rozpadla, blížia sa voľby, no znovu raz nie je celkom jasné, akou krajinou chceme byť. Sme beznádejne rozdelení, nemáme sa radi. O rozhovor sme v tejto situácii požiadali prezidentku Zuzanu Čaputovú.

Čo predvčerom vyzeralo ako alternatíva, včera ako módny trend, javí sa dnes ako riešenie do neľahkých ekonomických čias. Špekulanti radia brať si úvery, pesimisti ukladať úspory do zlata, ale ozajstní pragmatici sadia zemiaky a chystajú sa chovať sliepky, trebárs aj na balkóne.

Kandidát na už viac ako pol roka neobsadenú funkciu ombudsmana Marian Török, ktorý bol vedúcim kancelárie ombudsmanky Jany Dubovcovej i Márie Patakyovej, hovorí o tom, že Slovensko je stále demokraciou karpatského razenia i o tom, aké sú jeho šance na zvolenie, keďže ho do funkcie navrhuje SaS, ktorá už nie je súčasťou vládnej koalície.

Zdá sa, že do Bratislavy je blízko zo všetkých kútov sveta. Zo 150 tisíc cudzincov žijúcich na Slovensku žije v Bratislave takmer jedna tretina. Pre Bratislavu to dnes už znamená, že desať percent jej obyvateľov sú ľudia z cudziny. V predchádzajúcej epizóde sme podrobnejšie prebrali, či zákon ráta zákon aj s cudzincami, že by mohli potrebovať pomoc v nejakej životnej situácii? Aké kompetencie v sociálnej oblasti, ktoré by sa mohli týkať aj cudzincov, má samospráva? O pestrosti, ktorú cudzinci prinášajú do mesta svojou inakosťou, odlišnou kultúrou a jazykom, ale aj o pestrosti situácií, s ktorými sa už dnes samosprávy stretávajú v úradnom styku s cudzincami sa v tejto epizóde Migračného kompasu rozprávame s vedúcou odboru sociálnych vecí miestneho úradu Bratislava Ružinov a zakladateľkou iniciatívy ENJOY Slovakia, Henrietou Válkovou.