Rumunsko nepatrí medzi obľúbené cestovateľské ciele Slovákov. Škoda, pretože ponúka veľa zážitkov. Od tých príjemných, až po bizarné. Ak chcete dobrodružstvo bez nebezpečenstva a radi by ste videli jeden z posledných kútov, ktorý neskazili turistické masovky, určite tam choďte.

Nič sa nedeje náhodou. Všetko, čo poznáme, je nám podsúvané a je v skutočnosti zásahom vyššej moci. Niekoho tretieho, piateho, desiateho. Určite sú to vodcovské sily či mocnosti, ktorých cieľ je viac než jasný – chcú nás ovládať. Len si spomeňte na všade sa objavujúce trojuholníky s okom! A peniaze? Tie v tom hrajú najdôležitejšiu rolu!

Pravidelne sa pridáva do zmesi, ktorá sa komerčne nazýva farebné korenie. Svieti medzi bielym, zeleným a čiernym korením a nikomu ani nenapadane, že tam vlastne nemá čo robiť. Nemá s nimi totiž vôbec nič spoločné. Ružové korenie.

Týmto výrokom Maroš Žilinka sám seba povýšil na najvyššieho strážcu práva, ktorý nie je povinný zodpovedať sa za svoje rozhodnutia. Lenže nad právom stojí aj spravodlivosť a s tou si nejaký „orgán“ môže rozumieť len ťažko.

Tohtoročný zoznam nových členov siene slávy zverejnia v máji a ich oficiálne uvedenie by sa malo uskutočniť neskôr v tomto roku.

Krajiny naprieč kontinentom majú jedinečnú príležitosť prevziať kontrolu nad šírením koronavírusu, tvrdí riaditeľ Svetovej zdravotníckej organizácie pre Európu Hans Kluge.

Šťavnaté kúsky tmavého mäsa, z ktorých sa jemne parí. Na sebe majú poukladané chrumkavé, celkom tenké striešky, lesknú sa na slnku ako bronzové ozdoby starovekého brnenia. Podáva sa najrafinovanejšia pochúťka čínskej kuchyne: pekinská kačica.

Ak máte napriek všetkým súčasným spoločenským neurózam pocit, že život je krásny, tento týždeň v kine je pre vás ideálny. Nájdete tam dostatok temnoty, hororu aj katastrofickej paniky, ako ideálne lieky na prehnaný životný optimizmus.

Slová majú silu. Dokážu potešiť, povzbudiť, vyznáva sa nimi láska, motivujú, a to dokonca tak, že niektorí sú ochotní po ich vypočutí obetovať život v boji. Na druhej strane dokážu ublížiť, a to nielen konkrétnemu človeku, dokonca aj spoločnosti. Otázka je, čo s tým ako spoločnosť budeme robiť.

Hranice na mape sú jednoduché linky. Niekedy sú rovné, no väčšinou kľukaté. Hranice na mape nezachytávajú omnoho kľukatejšie životy ľudí, ktorí na nich žijú, a už vôbec nemáme mapy ideí, ktoré hraničná oblasť vyživuje – zvlášť tam, kde sa premiešavajú dva odlišné ideové svety.