Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

.otázniky Antona Vydru: Hraničné zóny

.anton Vydra .stĺpčeky .otázniky Antona Vydru

Hranice na mape sú jednoduché linky. Niekedy sú rovné, no väčšinou kľukaté. Hranice na mape nezachytávajú omnoho kľukatejšie životy ľudí, ktorí na nich žijú, a už vôbec nemáme mapy ideí, ktoré hraničná oblasť vyživuje – zvlášť tam, kde sa premiešavajú dva odlišné ideové svety.

.otázniky Antona Vydru: Hraničné zóny

keď sa v štvrtom storočí nášho letopočtu sústreďovali rôzne germánske kmene zo severu pozdĺž hranice s Rímskou ríšou, pociťovali rímski cisári veľké znepokojenie. Hranica, ktorá oddeľovala Rím od zvyšku sveta, bola síce ešte vždy dobre strážená, no pohraniční Germáni nežili len na nejakej pomyselnej čiare. Mnohí sa časom stali vojakmi rímskych légií a nejeden z nich ostal do konca života verný Rímu, lebo to bolo výhodnejšie, než žiť pod nadvládou iného Germána, ktorého zo srdca nenávidel.

Rimania využívali germánsku nejednotnosť, no desila ich pomalá, plazivá infiltrácia. Voči Germánom sa ohradzovali – doslova i prenesene. Hradby a strážne veže budili rešpekt a prinášali aké-také uspokojenie, že ríša ešte trvá. Z hraničnej čiary sa však stávalo široké pásmo rímskej neistoty. Rím bol ďaleko a život na vidieckej periférii sa líšil od mestského života v centre.

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite