Je to vlastne také obyčajné video, v ktorom spieva a tancuje sedem dievčat japonskej skupiny AKB48. Všetko by to bolo v poriadku, keby sa manažment skupiny na You Tube nepochválil tým, že jedno z tých dievčat vlastne vôbec neexistuje.

Lou Reed & John Cale: Songs For Drella (Sire Records, 1990)

Mám vlastne rád tie šíre poľské roviny, hoci tých posledných dvesto-tristo kilometrov pred Varšavou je pri ceste z Prahy do poľskej metropoly ubíjajúcich.

Tentoraz to bolo vďaka ministrovi školstva, ktorému sa (azda právom) nepozdáva úroveň niekoľkých návrhov, a tak má zábrany posunúť ich prezidentovi. Pokrokom je, že sa snaží neporušiť pritom zákon a neriešiť to plošnými prikázaniami, ktoré vždy postihnú viac tých poriadnych. Ale nič podstatné tým nerieši.

Prečo som odišiel z Holandska? Rozmýšľam, že odpoveďou budú asi dejiny. Dejiny, ktoré na mňa tlačia. V tých dejinách sú generácie nevzdelaných chudobných židov, krajina, kde mojich rodičov dvanásťkrát zradili. A Vianoce.

V januári, nikdy nie skôr, začnem len tak sám pre seba uvažovať, koho by som rád videl na Pohode a s napätím sledujem, ako sa zoznam interpretov mení z tých, ktorých by som videl rád na tých, o ktorých by som v živote nepredpokladal, že ich uvidieť môžem.

Na fotografii, ktorá vznikla pred pár mesiacmi, je tvár starej ženy s hrubými okuliarmi, ktorá má v ústach cigaretu. Napriek hlbokým vráskam vidno na tých fotkách vitálnu ženu.

Americký časopis Foreign Policy s predstihom pripomenul dvadsiate výročie konca Sovietskeho zväzu, ktoré vyvrcholilo v decembri 1991, no ktoré sa naplno spustilo päť mesiacov predtým neúspešným vojenským prevratom proti prezidentovi Gorbačovovi v auguste pred dvadsiatimi rokmi.

Rok po povodniach a zosuvoch tvrdia niektorí občania najviac postihnutej obce Nižná Myšľa, že sa na nich všetci vykašľali. Ide o oprávnený pocit tých, čo prišli o dom a sú frustrovaní zo života v kontajneri?

The Cure, Head On The Door, Elektra, 1985