Osemdesiatosemročná Jelena Bonnerová 18. júna zomrela. Svojho muža – nositeľa Nobelovej ceny mieru, významného fyzika a ruského disidenta – Andreja Sacharova prežila o 22 rokov. Je to trošku bizarné, keďže Sacharov sa ustavične obával o choré srdce svojej ženy, a to jeho napokon zlyhalo oveľa skôr. Bonnerová zomrela v Bostone, kde žila so svojou dcérou a v posledné roky života si užívala najmä rolu starej mamy. Ale o ruskú politiku sa stále živo zaujímala a tvrdo kritizovala vývoj Ruska po páde komunizmu. Jej príspevky vzbudzovali vášne, často aj odpor, ale ich vnímali s rešpektom. Keď vlani ruská opozícia prišla s výzvou požadujúcou demisiu Putina, jej meno bolo na čestnom prvom mieste. Často varovala aj západných politikov, že je pre nich nebezpečné, keď prehnane dôverujú Putinovi. .komunistka a disidentka
Jelena Bonnerová pochádza z rodiny Gevorka Alichanova, ktorý patril medzi zakladateľov arménskej komunistickej strany. Jej matka Ruth Bonnerová patrila medzi prvých nadšených revolucionárov, zúčastnila sa na revolúcii v Petrohrade, a neskôr pracovala v Inštitiúte marxizmu. Napriek tomu rodinu neobišli stalinské čistky. Jeleninho otca ako zradcu popravili, matku poslali do gulagu. Tak sa v pätnástich skončilo Jelenino detstvo.
Jelena sa potom ako dobrovoľníčka prihlásila do armády, kde slúžila ako zdravotná sestra. Z vojny si odniesla aj vážne zranenie, ktoré jej poškodilo zrak. Po vojne vyštudovala medicínu, stala sa detskou lekárkou, vydala sa za spolužiaka z vysokej školy a porodila dve deti. Za Chruščovovej éry vstúpila do komunistickej strany a dlho nič nenaznačovalo, že sa z nej stane disidentka.
Definitívny zlom a vyliečenie z „revolučného romantizmu“ prišiel po obsadení Československa v roku 1968, ktoré odmietla. A začala sa starať o tých, ktorých sovietska moc prenasledovala. V tom čase prichádza aj k zmene v jej osobnom živote. Zoznamuje sa s Andrejom Sacharovom, významným ruským fyzikom, ktorý od polovice šesťdesiatych rokoch kritizuje sovietsky režim a rozvíja mierové iniciatívy. V roku 1971 sa koná svadba, ktorá je už významnou disidentskou udalosťou.
V roku 1975 dostáva Sacharov Nobelovu cenu mieru, a do Nórska ju odchádza prevziať Jelena Bonnerová. Sacharova do Osla nepustili, ale jeho žena sa práve v tom čase liečila v Taliansku, takže po cenu mohla prísť osobne. Po vpáde Sovietskeho zväzu do Afganistanu Sacharov ostro protestuje, v januári 1980 ho zatknú a internujú v Gorkom. Bonnerová najprv pendluje medzi Moskvou a Gorkým, udržuje spojenie Sacharova so svetom, kým neuväznia v Gorkom aj ju. .legenda o zlej žene
Legendárny je telefonát Michaila Gorbačova Sacharovovi koncom roku 1986. Najprv zaviedli Sacharovovi v byte telefón a na druhý deň zavolal Michail Sergejevič. „Bolo prijaté rozhodnutie o vašom návrate do Moskvy,“ oznámil Sacharovovi a chladne dodal: „Aj Bonnerová sa bude môcť vrátiť.“ Sacharova sa ten tón dotkol a ostro reagoval: „To je moja žena.“ Gorbačov chlácholivo dodal: „Áno, iste, nebudú žiadne problémy, môžete sa vrátiť“.
A potom nasledovala jedna z najdojemnejších kapitol ruskej histórie. Dvaja nie celkom mladí a nie celkom zdraví manželia sa 22. decembra 1986 posadili do vlaku, vzrušene pozerajú z okna, zajedajú si a po vyše 16 rokoch sa vracajú spolu domov do Moskvy. Pamätníci hovoria, že ich láska bola silná a dojímajúca.
Pritom Bonnerová bola dlhé roky komunistickou propagandou opisovaná ako zlá žena, ktorá zviedla naivného vedca do špinavých protisocialistických vôd a urobila z neho nepriateľa režimu. Túto legendu systematicky šírila KGB, umne pritom využívajúc latentný ruský antisemitizmus. K historke sa nikdy nezabudol pridať detail, že Bonnerová je židovka. Takisto sa nezabudlo zdôrazniť, že Bonnerová je – na rozdiel od dobráckeho Sacharova – oveľa tvrdšia a nekompromisnejšia povaha.
Sacharov s tou legendou bojoval. V jednom článku napísal: „Iba ja sám som zodpovedný za všetky svoje činy, ktoré sú výsledkom môjho presvedčenia, formovaného počas môjho života. Hneď, ako sa Jelena Bonnerová v roku 1971 za mňa vydala, KGB prijala ľstivý a diabolský plán, ako vyriešiť ‚Sacharovov problém‘. Pokúsila sa preniesť zodpovednosť za moje činy na ňu, pokúsila sa ju morálne a fyzicky zničiť. Dúfali, že mňa zlomia a udržia na uzde a snažili sa vylíčiť ma ako nevinnú obeť intríg mojej ženy.“ Sacharov v mnohých rozhovoroch po návrate z Gorkého zdôrazňoval, že počas ťažkých gorkovských aj predgorkovských čias bola preňho oporou jeho žena, ktorá bola pritom hlavným objektom útokov. Komunistická tlač o nej písala hanlivé články v snahe urobiť zo Sacharova nevinného zvedeného baránka. „Uvedomil som si, že na ňu dopadne hlavný úder, stále sa pokúšali postaviť nás dvoch proti sebe, psychologicky to bolo veľmi ťažké.“
Jelena Bonnerová bude pochovaná po boku svojho druhého muža v Moskve. Rodina vyzvala účastníkov pohrebu, aby na obrad nenosili kvety, ale príspevok radšej venovali Nadácii Andreja Sacharova, ktorá bojuje za ľudské práva.
Jelena Bonnerová pochádza z rodiny Gevorka Alichanova, ktorý patril medzi zakladateľov arménskej komunistickej strany. Jej matka Ruth Bonnerová patrila medzi prvých nadšených revolucionárov, zúčastnila sa na revolúcii v Petrohrade, a neskôr pracovala v Inštitiúte marxizmu. Napriek tomu rodinu neobišli stalinské čistky. Jeleninho otca ako zradcu popravili, matku poslali do gulagu. Tak sa v pätnástich skončilo Jelenino detstvo.
Jelena sa potom ako dobrovoľníčka prihlásila do armády, kde slúžila ako zdravotná sestra. Z vojny si odniesla aj vážne zranenie, ktoré jej poškodilo zrak. Po vojne vyštudovala medicínu, stala sa detskou lekárkou, vydala sa za spolužiaka z vysokej školy a porodila dve deti. Za Chruščovovej éry vstúpila do komunistickej strany a dlho nič nenaznačovalo, že sa z nej stane disidentka.
Definitívny zlom a vyliečenie z „revolučného romantizmu“ prišiel po obsadení Československa v roku 1968, ktoré odmietla. A začala sa starať o tých, ktorých sovietska moc prenasledovala. V tom čase prichádza aj k zmene v jej osobnom živote. Zoznamuje sa s Andrejom Sacharovom, významným ruským fyzikom, ktorý od polovice šesťdesiatych rokoch kritizuje sovietsky režim a rozvíja mierové iniciatívy. V roku 1971 sa koná svadba, ktorá je už významnou disidentskou udalosťou.
V roku 1975 dostáva Sacharov Nobelovu cenu mieru, a do Nórska ju odchádza prevziať Jelena Bonnerová. Sacharova do Osla nepustili, ale jeho žena sa práve v tom čase liečila v Taliansku, takže po cenu mohla prísť osobne. Po vpáde Sovietskeho zväzu do Afganistanu Sacharov ostro protestuje, v januári 1980 ho zatknú a internujú v Gorkom. Bonnerová najprv pendluje medzi Moskvou a Gorkým, udržuje spojenie Sacharova so svetom, kým neuväznia v Gorkom aj ju. .legenda o zlej žene
Legendárny je telefonát Michaila Gorbačova Sacharovovi koncom roku 1986. Najprv zaviedli Sacharovovi v byte telefón a na druhý deň zavolal Michail Sergejevič. „Bolo prijaté rozhodnutie o vašom návrate do Moskvy,“ oznámil Sacharovovi a chladne dodal: „Aj Bonnerová sa bude môcť vrátiť.“ Sacharova sa ten tón dotkol a ostro reagoval: „To je moja žena.“ Gorbačov chlácholivo dodal: „Áno, iste, nebudú žiadne problémy, môžete sa vrátiť“.
A potom nasledovala jedna z najdojemnejších kapitol ruskej histórie. Dvaja nie celkom mladí a nie celkom zdraví manželia sa 22. decembra 1986 posadili do vlaku, vzrušene pozerajú z okna, zajedajú si a po vyše 16 rokoch sa vracajú spolu domov do Moskvy. Pamätníci hovoria, že ich láska bola silná a dojímajúca.
Pritom Bonnerová bola dlhé roky komunistickou propagandou opisovaná ako zlá žena, ktorá zviedla naivného vedca do špinavých protisocialistických vôd a urobila z neho nepriateľa režimu. Túto legendu systematicky šírila KGB, umne pritom využívajúc latentný ruský antisemitizmus. K historke sa nikdy nezabudol pridať detail, že Bonnerová je židovka. Takisto sa nezabudlo zdôrazniť, že Bonnerová je – na rozdiel od dobráckeho Sacharova – oveľa tvrdšia a nekompromisnejšia povaha.
Sacharov s tou legendou bojoval. V jednom článku napísal: „Iba ja sám som zodpovedný za všetky svoje činy, ktoré sú výsledkom môjho presvedčenia, formovaného počas môjho života. Hneď, ako sa Jelena Bonnerová v roku 1971 za mňa vydala, KGB prijala ľstivý a diabolský plán, ako vyriešiť ‚Sacharovov problém‘. Pokúsila sa preniesť zodpovednosť za moje činy na ňu, pokúsila sa ju morálne a fyzicky zničiť. Dúfali, že mňa zlomia a udržia na uzde a snažili sa vylíčiť ma ako nevinnú obeť intríg mojej ženy.“ Sacharov v mnohých rozhovoroch po návrate z Gorkého zdôrazňoval, že počas ťažkých gorkovských aj predgorkovských čias bola preňho oporou jeho žena, ktorá bola pritom hlavným objektom útokov. Komunistická tlač o nej písala hanlivé články v snahe urobiť zo Sacharova nevinného zvedeného baránka. „Uvedomil som si, že na ňu dopadne hlavný úder, stále sa pokúšali postaviť nás dvoch proti sebe, psychologicky to bolo veľmi ťažké.“
Jelena Bonnerová bude pochovaná po boku svojho druhého muža v Moskve. Rodina vyzvala účastníkov pohrebu, aby na obrad nenosili kvety, ale príspevok radšej venovali Nadácii Andreja Sacharova, ktorá bojuje za ľudské práva.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.