Victor L. Schermer vo svojej knihe Duch a duše (Triton, Praha 2007) píše: „Bůh je v našich srdcích. Bůh je láska. Bůh je v lidech. Bůh je v setkání Já – Ty. To vím jistě.“ Pekne povedané, akurát ma trochu mýli, že v našich srdciach a mysliach je aj nenávisť, závisť, zlo.

V rozpätí niekoľkých dní oslavuje Slovensko dva sviatky, ktoré sa viažu k dvom rôznym diktatúram na našom území. Na pozadí patetických prejavov pravdepodobne opäť zanikne detail, že u nás doteraz neexistuje múzeum, ktoré by si obe totality pripomínalo.

Přečíst knihu najednou. Na jeden zátah. Tenhle předpoklad spisovatelů, ruku na srdce, naplňujeme my čtenáři jen vyjímečně. Nemáme dost času, děláme spoustu jiných věcí a večer pak usínáme u prvních stránek. Čteme po vlacích a autobusech, tu fragment z jedné, tu pár stránek z druhé.

Vydavatelia Nového času sa minulý týždeň mohli cítiť aj zaskočení, keď premiér Fico celkom vážne v diskusnej relácii O päť minút 12 vyhlásil, že najobjektívnejším súkromným médiom na Slovensku je Nový čas.

Naša spoločnosť si v tomto farbistom a trochu nostalgickom čase vrcholiacej jesene uvedomuje samu seba. Dosť rozpoltene, schizofrenicky, tak ako je už u nás dobrou tradíciou.

V našom televíznom klebetení, ktoré sa volá Sedem s r. o., sa minule objavila dosť závažná téma – porekadlá a ich zmysel. Diskutovalo sa o ich zmysle, nie o význame. Význam rozhodne majú. Ak ich použijete v pravej chvíli a na pravom mieste, slúžia ako nevyvrátiteľný argument.

Čas adventu je obdobím, ktoré by sme mali využiť predovšetkým na premýšľanie o význame príchodu Ježiša Krista na tento svet, ako aj do života človeka. Počas Prvej adventnej nedele, ktorá pripadá na 1. decembra, to uviedol generálny biskup Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania (ECAV) Ivan Eľko.

Najväčšie protesty od Nežnej revolúcie, Ficov pád, koniec „našich ľudí" či nástup novej generácie politikov. Vybrali sme 10 najdôležitejších dôsledkov vraždy, ktoré zmenili Slovensko.

Stalo sa to, čo sa dalo očakávať. Po tom, ako sa v Poľsku otvorili zväzky poľskej tajnej polície z komunistických čias, vyšlo najavo, že aj najznámejší poľský reportér Ryszard Kapuscinski bol agentom tajnej služby.

Dva týždne po prepustení z väzenia putoval Ján Čarnogurský priamo do federálnej vlády. Ani nemal čas precítiť zmenu a uvedomiť si, že je slobodný. Viac ako radosť cítil zodpovednosť. V politike bol 13 rokov, potom sa vrátil do advokácie.