V pote tváre drú na poliach alebo pri zvieratách. Spôsob života, pre ktorý sa rozhodli, by nevymenili za nič na svete. Všetci štyria svorne hovoria, že ich ubíja štát a byrokracia. Aké sú strasti a slasti malých rodinných fariem?

Medzinárodný festival komornej hudby Konvergencie sa za pätnásť rokov vyprofiloval na miesto inšpirujúcich (nielen) hudobných stretnutí.

Milí priatelia. Žijeme v slobodných časoch, no napriek tomu mám zakázané písať o rybách. O tých v mori by som sa azda zmieniť mohol. Nemôžem však písať o rybách malých – akváriových. Vraj je to nemužné, smiešne, trápne a v istom zmysle aj nestatočné. „Budeš za blázna, radšej sa s tým nikomu nechváľ,“ poznamenala moja manželka, keď som jej povedal, že mám v práci akvárium. V ten deň sme v kine stretli bezdomovecky vyzerajúceho muža s igelitkami nabitými elektrosúčiastkami. Hovorím: „Hľa, rádioamatér.“

Je to ako film. Začal sa v stredu pred obedom príchodom na letisko, skončil sa v slnečné nedeľné ráno Ľaliou poľnou na konci bohoslužieb. Ako každý dobrý film, aj tento dlho zostáva v mysli a vracia sa v spomienkach. Pohoda.

Komentáre na diskusných fórach, facebookové statusy či štatistiky návštevnosti v kinách hovoria o tom, že domáce publikum je zväčša unavené z ,,rómskych filmov“, tzv. festivalové sociálne drámy ho nezaujímajú a žiada si zábavu v žánrovom duchu – tak ako ju naservíroval film Kandidát. Odmietať český film Cesta ven z ktoréhokoľvek uvedeného dôvodu je unáhlené, pretože sa v ňom spájajú kvality, ktoré prekonávajú zažité klišé kategórie.

Ak vyleziete po rebríku až na strechu, aj laickým okom uvidíte, že každý tretí šindeľ má hrče a každý piaty vykazuje iné zásadné chyby. To pritom nie je jediný problém rekonštrukcie Radenovho domu, jednej z najkrajších dreveníc v Čičmanoch.

V novembrových dňoch 1989, v časoch, keď sme si všetci tykali, prišla za mnou pred vystúpením na Námestí SNP Milka Vášáryová a chcela, aby som jej prezrel text. Potom vyšla na tribúnu, uvidela plné námestie a zvolala: „Láska!“

Aj po Rukojemníkovi je jasné, že slovenská hraná (nedokumentárna) kinematografia má ťažkosti s hĺbkovým reflektovaním vlastných spoločenských a politických dejín.

Milí priatelia, už niekoľkokrát som velebil nepraktické veci. Do protikladu som dával veci nanajvýš praktické, všeobecne použiteľné a cenovo dostupné. Dnes mám ambíciu pokračovať v tomto donkichotskom boji proti praktickosti, respektíve mám úmysel zrúcať mýtus o spoločenskej prospešnosti dáždnika. Dáždnik je otrava. Ten, kto ho vymyslel, nemal určite nikdy nič na práci. Nikdy nič neprenášal v rukách a určite nie v daždi. Jeho jedinou víziou bolo ukryť sa pred nepriazňou počasia.

Kto sú osobnosti a antiosobnosti roka, ktorý sa práve končí? Kto bol pozitívnym a kto negatívnym prekvapením? Svetovú osobnosť a antiosobnosť vyberali tentoraz aj čitatelia cez sociálnu sieť. Výber redaktorov a čitateľov .týždňa bol úplne totožný. Vybrali sme pápeža Františka a Vladimíra Putina.