Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Akcia .týždňa: Presvedč jedného nevoliča

Lotroviny Pištu Vandala

.štefan Chrappa .časopis .osobnosti

Milí priatelia, už niekoľkokrát som velebil nepraktické veci. Do protikladu som dával veci nanajvýš praktické, všeobecne použiteľné a cenovo dostupné. Dnes mám ambíciu pokračovať v tomto donkichotskom boji proti praktickosti, respektíve mám úmysel zrúcať mýtus o spoločenskej prospešnosti dáždnika. Dáždnik je otrava. Ten, kto ho vymyslel, nemal určite nikdy nič na práci. Nikdy nič neprenášal v rukách a určite nie v daždi. Jeho jedinou víziou bolo ukryť sa pred nepriazňou počasia.

Kedysi som sa aj ja podriaďoval spoločenskému tlaku a keď začalo pršať, začal som zhľadúvať dáždnik, nazývaný aj parazól. Nemal som odhad, takže vo veku desať rokov som sa na ulici v mrholení pasoval s obrovským čiernym dáždnikom, aký nosili starí chlapi na pohreby. Mal kožou obtiahnutú rukoväť v tvare háku, polmetrovú lesklú tyčku, niekoľko oceľových prútov, ktoré napínali plátno, pripomínajúce kupolu byzantského chrámu. Bol niekoľkokrát opravovaný a ťažký ako halapartňa. Vliekol som sa s ním do potravín a myslel som, že zdochnem. Vo vstupnej časti predajne sa sušili dáždniky kupujúcich. Občas do niektorého niekto kopol, alebo oň zakopol, dáždnik sa bezmocne prevrátil hore nôžkou a nalepili sa naň chlebové omrvinky a sivý prach. Potom som mal ešte jeden dáždnik, skladací, čínskej výroby. Začalo pršať. Kým som ho otvoril, bolo po daždi a ja som stál s nezmyselným nepodarkom ako zmoknutá sliepka. Odvtedy dáždniky nepoužívam. Kochám sa v daždi, moknem, vnímam kvapky ako mi stekajú po tvári a pozorujem ľudí, ktorí zápasia s mechanickými nedokonalosťami skladacích dáždnikov. Najhoršie sú na tom paničky s nákupmi. Obe ruky plné, cez plece kabelka, plus dáždnik, ktorý si striedavo prehadzujú z dlane do dlane a premýšľajú, ako ho dostať nad hlavu. Niekedy zaduje vietor a dáždniky prevráti, takže vyzerajú ako kométy. Občas niekto nájde odvahu, hodí dáždnik do koša, vykračuje si cez kaluže a vie, že toto je sloboda. Milí priatelia, život je príliš krátky na to, aby sme používali dáždniky a chránili sa pred tým, čo nám neubližuje.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite