Laureátom Ceny Dominika Tatarku sa stal Ľubomír Longauer. Prinášame text jeho tatarkovskej reči, ako odznela minulý týždeň pri udelení tejto ceny.

Súťaže seniorov väčšinou nepriťahujú veľkú pozornosť divákov a médií. Hlavným dôvodom sú výkony, ktorými seniori často výrazne zaostávajú za svojimi mladšími kolegami. V niektorých športoch však vek nehrá až takú úlohu. Napríklad v šachu.

Milí priatelia, jednou z najnezmyselnejších vecí na svete sú nákupy. Nesmelo dodávam, že teda asi iba pre mňa. Lebo život a svet sa neustále točí okolo „biznisu“, okolo predaja a nákupu. Vklady, zisky, straty, výnosy, percentá a rabaty. Človek z tohto kolotoča vystúpiť nemôže, ale môže mu to celé poriadne liezť na nervy. Mne to aj lezie. Čo mi už chcel kdekto predať volovín. Cez telefón mi ponúkali bambusové ponožky so striebornou špičkou. Chceli mi odsať tuk, nafúknuť pery, vylepšiť prsia, zmerať cievy aj cholesterol. Predajcov týchto obskúrností som odmietol, no hrýzlo ma svedomie.

„Dnes v noci nám to jaksi nešlo, / a tak mi Anča vraví k ránu: / „Počúvaj, tatko, miesto sexu / založme radšej novú stranu. Stranu má Jožo, Paľo, Béla, / či sme my horší ako oni? / Ty budeš výkonný podpredseda, /aj keď si zväčša nevýkonný. // O strana mia! / Únia, Aliancia... / Každý tú svoju vzýva. / Volič sa díva a zíva. / Ó, ako chutí / moc vo vlastnom hnutí! / Tomu sa na Slovensku / hovorí alternatíva.“

Je to ukážkovo absurdný, no pritom rukolapný dôkaz toho, v akom štáte dvadsať rokov žijeme. Prezidentovo dnešné odôvodnenie nevymenovania Čenteša a založenie SR 1. 1. 1993 má spoločné gény. Je to pohŕdanie zákonmi, občanmi, ba dokonca ľudskými životmi.

Presne pred desiatimi rokmi, 29. decembra 2002, zomrel Július Satinský.

Dnes si pripomíname 74. výročie smrti Andreja Hlinku. O Hlinkovom odkaze hovorí historik Milan Zemko.

Nie som ktovieaký kaviarenský typ, no s veľkou chuťou som pripravil do najnovšieho vydania .týždňa tému o našich slávnych krčmách a kaviarňach, kde sa tvorili dejiny – či už tie skutočné, alebo fiktívne, literárne. Ako vždy, ostalo čosi nedopovedané.

Na svete je ďalšia petícia – Petícia za dobré noviny. Jej pohnútky sú celkom isto ušľachtilé a v zásade každá občianska iniciatíva za lepšie médiá je užitočná, aj keď zvyčajne celkom neúčinná. A trošičku naivná.

Robiť na Slovensku investigatívu nie je med lízať. A to ani nemusíte písať o klasickej mafii – stačí o sudcoch, policajtoch a prokurátoroch. Je len otázkou času, kedy vás zasypú žalobami, aby vám definitívne zavreli ústa. V týchto sporoch totiž nejde o pravdu.