V noci sa mi sníva, že som na Slovensku. Na chvíľu, narýchlo, pracovne. Frustrovaná, čo to robím, prečo nie som v Nepále. Zobudím sa na klopanie a hlas môjho šerpu „Wake up time!” Jasné. Som v Himalájach, je zima, a musím vstávať.

Moje kroky Jeruzalemom viedli spleťou uličiek, pretínaných rušnou vravou i ľudskou bázňou. Tu sa odohrávajú príbehy a osudy rôznorodého obyvateľstva mesta aj letmé dotyky jeho návštevníkov.

Momentálne som strážkyňa domu. Mamina známa ma požiadala, aby som sa jej počas dovolenky starala o kvety a záhradu. V rakúskom meste Bruck. Keďže v mojej garáži dokáže byť v lete poriadne teplo, ani som neváhala.

Veľkú noc si celý svet pri stole uctí podávaním jahňaciny upravenej na tisíc možných spôsobov. Iba v krajine, kde sa to salašmi a ovcami len tak hemží, nie. Prečo?

Viacero prejavov posledných dní naznačuje, že s povesťou „slabej premiérky“ sa Iveta Radičová odmieta zžiť bez boja. Korekcie rôznych rezortných zámerov, či dokonca na príjmovej strane rozpočtu (kde je nutná novela zákona), evokujú síce verbálne neuváženosti leta, avšak tentoraz sa zdá situácia predsa len odlišná.

Najprv to bola Diana, bohyňa lovu. Potom cez mesto prišiel svätý Mikuláš. Na dedinách zľudovel na strýca s fúzami z kúdele. Rusi svätého nahradili ideologicky prijateľnejším Dedom Mrázom. Toho na červenom kamióne zahnal späť na Čukotku hybridný Santa Claus.

Boj o konečnú podobu novej legislatívy v oblasti daní a odvodov sa načas skončil. Poslanci Národnej rady schválili definitívne znenia príslušných noviel. Po množstve unáhlených komentárov a analýz, ktoré niekoľkomesačný proces schvaľovania novej legislatívy sprevádzali, nastal až teraz, keď je balík hotový a hlavy schladené, skutočne vhodný čas na nejaké prvé zhodnotenie. A to by sa dalo zhrnúť do slov: Pre zelenáčov vo vláde to bola veľká lekcia z politiky.

Na dvore starej pani Aliidy Truuovej ktosi je. Aliida sa najprv bojí – v tej chvíli ešte nevieme čoho – a tak sa k nečakanému návštevníkovi približuje veľmi opatrne. Je to vlastne návštevníčka: špinavé, dobité, hladné a dažďom premočené dievča. Kto to je? Estónka (lebo práve na estónskom vidieku sa nachádzame)? Ruska? Zlodejka? Prostitútka?

„Je to fascinujúci príbeh,“ hovorí publicista a novinár TV JOJ Martin Mózer, ktorému nedávno vyšla kniha Jozef Roháč: Štvrťstoročie na úteku.

Ahoj, šéfe! Iste sa čuduješ, že Ti posielam takýto papierový list. Nuž, po mojich skúsenostiach s telefónom už vôbec neverím ničomu, čo je nejakým spôsobom spojené s elektronikou.