tej svoj som pre istotu utopila ako mača a potom roztrieskala na márne kúsky. Preto píšem takto, papierovo. Hádam nikomu nenapadne na pošte otvárať listy. To robili kedysi dávno komouši a Ty mi isto odpustíš, že takto nazývam tvojich bývalých parťákov. Aj adresu som dala kryciu. Mariku. Však teraz to už vieš, keď Ti ho odovzdala. Aj tak neviem, kde si sa presťahoval a vlastne to ani vedieť nepotrebujem.
Bola som si skoro istá, že ten „prúser“ ustojíš, ale zdá sa, že sa to nedalo. Škoda, že Ťa vyhnali. Pekné bývanie to bolo. Pôvodne som Ti list chcela poslať cez Pelého, lenže u neho nikdy nevieš, či mu niečo nevypadne z vrecka, tak ako keď mu z neho vypadlo to sypké špáradlo.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.