Stroon (Dalibor Kocián) je hudobník pohybujúci sa zvukovo na pomedzí atmosferických plôch a živej elektroniky. V posledných rokoch vydal niekoľko vecí na slovenskom labeli EXITAB a spolupracoval aj s rôznymi inými umelcami (s Pjonim či Stratasoulom). Aktuálne mu vyšlo nové EP Krakow. V Detaile .týždňa o tom akým spôsobom tvorí svoje skladby.

Barack Obama 20. augusta 2012 vyhlásil, že pomyselnou „červenou čiarou“, ktorú sýrsky prezident nesmie prekročiť, je použitie chemických zbraní. Ak ju prekročí, vykoleduje si vojenský zásah. Presne o rok, 20. augusta 2013, prišli správy o dosiaľ najväčšom útoku chemickými zbraňami, ktorý sa mal udiať v Damasku.

Hlavného účinkujúceho, predsedu multiorganizácie Kriak priviezol na štadión vo Vrbovom vrtuľník a Živé kvety hrali naposledy.

Literatúra, to v samote vznikajúce a v samote prijímané umenie, bude mať tento týždeň svoju Noc a svoj Fest. Stretneme sa so živými spisovateľmi a so živými čitateľmi. Písmená vytlačené na papieri ožijú.

November 1976 bol sivý a sychravý, ako väčšinou novembre bývajú. Pre môj prichod do Švajčiarska by som si bola priala viac slnka a tepla. Aj preto sa mi možno Švajčiari videli chladni a odmietaví. Bol to pre mňa kultúrny šok. Nové bydlisko som si za socializmu vopred nemohla ísť obzrieť a do vysťahovania za svojím švajčiarskym manželom som sa pustila dosť naivne. Nerozoberala som, či by tí, asi 1 000 kilometrov vzdialení ľudia mohli byť odlišní od nás Slovákov. Ale boli!

Album Entwine / Proplétám, ktorý práve vychádza, patrí medzi najžiarivejšie klenoty bohatej diskografie Ivy Bittovej. Obsahuje všetko, čo u nej máme radi, no v čistejšej, intímnejšej podobe, než sme zvyknutí.

Milí priatelia. Sú veci exkluzívne a sú veci všedné. Tie exkluzívne ofukujeme, snívame o nich, vážime si ich a obdarúvame nimi. Všedné sú všedné – sivé, obyčajné, všeobecné, ľahko dostupné, niekedy až odkopnutiahodné. Po čase aj exkluzívne veci zovšednejú. Ktovie, ako by dopadol život Rómea a Júlie, keby sa boli zobrali... Banálny koniec, alkohol, nevera, domáce násilie...

Spisovatelia, tí slávnejší a zväčša mŕtvi, sa pomerne často stávajú hlavnými postavami v románoch a poviedkach iných spisovateľov, zväčša menej slávnych a živých. Niekedy preto, že žili natoľko inšpiratívne a zaujímavé životy, že by bolo priam škoda beletristicky ich nespracovať, inokedy preto, že síce takéto životy nežili, ale mohli by. Takéto romány a poviedky sú vtedy dobré, ak čitateľovi viac dávajú, ako od neho chcú. Je, samozrejme, fajn, ak sa čitateľ orientuje v intertextovej sieti, ak vie, na čo, kedy a prečo autor odkazuje, zároveň ale nesmie byť prekážkou, ak to čitateľ nevie.

Koncom 90. rokov som raz sedel v Moskve pred Puškinovým pamätníkom a pil pivo. Vtedy sa to ešte dalo. Po chvíli si ku mne prisadol nedôveryhodný človek. Bradatý, strapatý, v zodratých topánkach, skrátka, bezdomovec. Sedel ticho, zamyslene, ani pivo si odo mňa nepýtal. Tu k nemu podišiel ešte podozrivejší typ v sivom obleku, vlasy na ježka, zjavný sobášny podvodník. Na moje veľké prekvapenie sa títo dvaja čudáci začali zhovárať o vedcovi a filozofovi kozmistovi V. I. Vernadskom, o jeho učení o biosfére a noosfére.

Vôbec by som neverila, že sa vyberiem na film, kde sa chlap zamiluje do umelej inteligencie. Ale stalo sa a ten film s názvom Ona, ktorý získal nedávno Oskara za scenár a režíroval ho Spike Jonze, ma dostal. Už len ten obsah: „Dej filmu sa odohráva v L.A. v neďalekej budúcnosti. Theodore (Joaquin Phoenix) je komplikovaný a citlivý muž, ktorý sa živí písaním dojemných a osobných listov pre druhých. So zlomeným srdcom po skončení dlhého vzťahu sa začne zaujímať o nový, pokročilý operačný systém, o ktorom jeho výrobca tvrdí, že predstavuje celkom unikátnu a intuitívnu bytosť.“ Zaváňa to robotom v ženskom tele, ale nebojte sa.