České Sudety sú tu v Ústí nad Labem a pri Děčíne úplne iné než tie pri Bavorsku a Rakúsku. Tu nebolo žiadne dvadsaťkilometrové hraničné pásmo a za hranicou bývali tí „dobrí Nemci“. Dobrí východní Nemci cestovali po Labe do bývalého nemeckého Aussigu parníkmi Friedrich Engels a Karl Marx, a keď sa vyhrnuli na nábrežie, blúdili mestom za lacnými výhodnými nákupmi kuchynského náčinia alebo platní. Jeden miestny chlapec, dnes už muž, mi rozprával, ako šokovaným východným Nemcom na otázku, ako sa dostanú ku Kaufhaus „Lape“, odpovedali po nemecky, že treba ísť po Hermann Göring Strasse a tam na Adolf Hitler Platz a odtiaľ to už uvidia.

Bol to len krátky pozdrav kolegom, ale ak čítate nedávny list pápeža Františka konferencii argentínskych biskupov pozornejšie, dá sa v ňom zazrieť muž s jeho presvedčením a víziou. Najskôr slovo o ňom: Jorge Mario Bergoglio zostal predovšetkým sám sebou, akoby prijal niečo, čo sa dá nazvať pontifikálnym štýlom. Každý pápež, ktorý dokáže napísať svojim kolegom týmito slovami, je mužom, ktorý zostal vo svojej koži: „Drahí bratia, píšem vám tieto riadky, plné pozdravov a tiež ospravedlnenia za moju neúčasť, súvisiacu s 'nedávno prijatým záväzkom' (znie to dobre?).“

Je to už dávno, čo som bol na stáži v rakúskych novinách Kleine Zeitungen v Klagenfurte. Mimochodom, idylické miesto. Alpy, krásne, priezračné a v lete aj teplé jazerá, otvorený kraj na juh Európy, svojím spôsobom úplná blahobytná idyla. Na starosť ma dostal jeden novinár, z môjho pohľadu postarší, v tom roku 1992 elegantný štyridsiatnik. „U nás sa cez víkend mestá vyľudnia, ľudia odchádzajú na svoje chaty a chalupy,“ hovoril som mu. Čudoval sa. „Tu v Rakúsku si vlastný víkendový dom môžu dovoliť len najbohatší. Hmm, to je naozaj zvláštne.“

Aktuálnym laureátom Ceny Dominika Tatarku za rok 2012 je básnik, vydavateľ a rozhlasový autor Oleg Pastier. Cena mu bola udelená za knihu Za ozvenou tichých hlasov II (Päť scenárov, päť koláží). Prinášame jeho „tatarkovskú reč“.

Rešpektovaný architekt, urbanista a developer Miroslav Marynčák pred dvoma týždňami rezignoval na funkciu starostu Chorvátskeho Grobu. Pre ignoranciu štátnych inštitúcií sa mu nepodarilo poopraviť desivý projekt výstavby satelitného mestečka, ktoré malo vyrásť pár kilometrov od Bratislavy uprostred ničoho.

Traja režiséri, Peter Kerekes, Ivan Ostrochovský a Pavol Pekarčík nakrútili dokumentárny film o troch mužoch, ktorí na sklonku socializmu bojovali proti režimu bombami a zbraňami. Nazvali ho Zamatoví teroristi.

Je nesporne najznámejším ovocím na celom svete. Práve vďaka nemu vraj nechodíme po svete nahí, ako nás pánboh stvoril, ženy musia rodiť v bolestiach a muži sa zas lopotiť, aby v pote tváre získali plody zeme.

Štefan Hríb v editoriali (.týždeň 29/2013) hľadal odpoveď na provokatívnu otázku, ktorú mu položil hudobník a architekt Matúš Vallo: Prečo tu žiť? Ukázalo sa, že táto otázka zaujíma veľa našich čitateľov. Otvárame preto diskusiu, v ktorej sa hľadajú dôvody, prečo tu ostať, prečo sa sem vrátiť alebo, prečo tu už viac nežiť.

Dabing je súčasťou hereckého remesla. Dobre natrénovaný pilot ľahšie trafí na svoju runway, ak na ňu triafa častejšie. Podobne ako herec. Čím viac dabuje, tým ľahšie sa mu „triafa“ a viac sa v technike dabovania zdokonaľuje. Kvalitnejší stroj sa ovláda ľahšie a takýto stroj pilotovi často sám veľmi pomáha. Depp je jeden z najkvalitnejších strojov filmového priemyslu a ja som mal to šťastie ho svojím dabingom „pilotovať“.

Z boja vlády s krízou sa už kľuje podobná sága, akou je voľba prokurátora. Záverečný akord jari od ministra Kažimíra, že z rozpočtu 2014 mu chýba rovná miliarda, preto už ani nerozčeril mútne vody. Zvykli sme si, že každý druhý mesiac ktosi ohlási nejaký výpadok.