Hoci zmyslom existencie televízneho seriálu je dívanie sa na pokračovanie, mnoho seriálových fajnšmekrov tento model opúšťa. Ak totiž sleduje nejakých osem epizód rôznych seriálov týždenne, môže sa v tom stratiť, navyše, jedna epizóda môže slúžiť akurát tak ako potenciálna návnada bez zásadnejšej výpovednej hodnoty o kvalite celku.

Čo sa stane s telom po smrti? Vedci z Antropologického ústavu univerzity v Tennessee vedia celkom presne, ako vyzerá mŕtvola po dni, týždni, ale aj mesiacoch rozkladu. Ich výskum nie je samoúčelný, ocenia ho kriminalisti i ďalší odborníci na smrť.

Počas teplých slnečných septembrových, ale najmä októbrových dní sa niektorých pavúkov začne zmocňovať nepokoj a strašná chuť sa niekam presťahovať. Namiesto áut, vlakov alebo autobusov však využívajú prostriedok im najbližší, teda pavučinové vlákna.

Minister školstva Eugen Jurzyca si ako nováčik v politike myslel, že sa nemusí ponáhľať s operáciou pruhu, ktorá by si vyžiadala týždeň na rekonvalescenciu, stačí len počkať, kým padne vláda. Vláda drží a on namiesto futbalu chodí na prechádzky a do tanečnej.

Už pomaly dvadsať rokov sýtia českú kinematografiu neprehliadnuteľné filmy nadaného a oceňovaného Jana Hřebejka (1967) – Šakalí léta, Pelíšky, Musíme si pomáhat, Pupendo, Horem pádem, Nestyda, Kawasakiho růže, a teraz najnovšia Nevinnosť. Detektívka premiešaná s civilnou (rodinnou) drámou. Téma: aktuálna.

Uprostred leta prichádza do slovenských kín film českého režiséra Petra Nikolaeva Lidice. Dôležitý, cenný film ne využil naplno možnosti, ktoré mu scenár Zdeňka Mahlera poskytol.

Kedy ste naposledy medzi účtami, úradnými obsielkami a haldou reklamných letákov vylovili v poštovej schránke skutočnú pohľadnicu, pozorne vyberanú a láskyplne napísanú niekým milým? A kedy ste takú naposledy sami odoslali?

Dlhé roky sa u nás pila len zalievaná káva, nie celkom správne označovaná ako turecká, turek. Pri degustácii a hodnotení kvality sa zalievaná káva stále používa, my si s ňou však už nemusíme kaziť žalúdok, žlčník ani umelecký dojem.

Na počátek 90. let vzpomínám jako na nejlepší léta svého života. Měl jsem kolem sebe báječné lidi, jedním z nejlepších vůbec byl Ivan Mikloš. Začínali jsme malou privatizací. On na Slovensku, já v České republice.

Slovenské sčítanie ľudu má celkom slušnú šancu skončiť sa fiaskom. Odstupovanie komisárov, ktorým občania odmietajú otvárať, je komickou medzihrou, po ktorej by malo nasledovať odstupovanie zodpovedných. Problémom nie je to, že by toto sčítanie bolo väčšmi orwellovské ako iné v EÚ. Azda aj naopak, číselný kód poskytuje ozaj väčšiu anonymitu – respektíve, aspoň taký pocit – ako meno, priezvisko, rodné číslo, čo je realita napríklad v Česku.