vlákna pavučiny používajú pavúky podobne ako my paraglajdingové krídlo. Na rozdiel od paraglajdistu, ktorý vie svoj let smerovať ku konkrétnemu cieľu, pavúk sa však necháva iba pasívne unášať vzdušnými prúdmi a tajne dúfa, že ho zanesú tam, kde sa mu bude páčiť. Prvýkrát sa o vláknach na lietanie zmieňujú anglickí lekári John Hulse a Martin Lister v roku 1676. Zábradlie mostu, cez ktorý raz Hulse v polovici októbra prechádzal, bolo pokryté veľkým množstvom, hádam až tisíckami, drobných pavúčikov. Všetky mali zadoček zdvihnutý do výšky a vypúšťali svoje jemné pavučinové vlákenko proti vetru. .technika letu
Nádejný mladý pavúčí letec najprv zakotví vlákno k podkladu a potom ho začne naťahovať: dvíha zadoček do výšky, ako len vládze, hlavohruďou sa pri tom otočí smerom k vytúženému cieľu, až ho zdrapí prúd vzduchu a pavúčik odletí. Niektorí výmyselníci sa vraj ešte predtým kníšu zboka nabok a hore-dolu, kým nepretrhnú zakotvené vlákno.
Pre pavúka nie je jednoduché odhadnúť najvhodnejší okamih na vydarenú vzdušnú púť vzduchom. Teplé počasie musí umožniť vznik vzostupných vzdušných prúdov a vánok zároveň nesmie prúdiť príliš silno. Čerstvejší vietor by totiž malým vzduchoplavcom ani nedovolil utkať ich pavučinové padáčiky. A pavúky dokážu vhodný okamih na svoju púť neomylne určiť.
Letecké exhibície pavúkov môžu na prvý a možno aj na druhý pohľad vyzerať ako nejaká adrenalínová kratochvíľa, ale v skutočnosti slúžia len na rýchlejšie osídľovanie málo obývaných alebo neobývaných miest. Podobným spôsobom sa šíria semená niektorých rastlín, napríklad známe púpavy. Málokto vie, že pavúčí letci, ktorým sa v odborných kruhoch hovorí aeronauti, lietajú aj na jar, vtedy však ide najmä o mláďatá väčších až veľkých druhov pavúkov. A prečo sa väčšina pavúkov sťahuje práve na jeseň? Zoológ J. Hanák logicky poznamenáva, že pavúčie presuny prebiehajú už za neprítomnosti väčšiny sťahovavých hmyzožravých vtákov, ktorí svoju korisť lovia v letku. Bezbranné, pasívne vetrom unášané pavúky by sa inak stali ľahkou korisťou dážďovníkov, lastovičiek, belorítok, muchárikov a iných hmyzožravých vtákov. Medzi aeronautmi nájdeme väčšinou druhy, ktoré nevážia viac ako jeden gram. Výnimkou sú napríklad dospelé samičky afrických druhov rodu Stegodyphus, ktoré vážia riadne vyše gramu. Tie zvolili inú techniku – čakajú len na teplé stúpajúce prúdy počas bezvetria. Aby ich využili čo najviac, splietajú z desiatok až stovák vláken trojuholníkové pavučiny, ktoré sú na konci široké až jeden meter.
Podobne ako pavúky sa môžu pomocou hodvábnych vláken premiestňovať aj niektoré druhy roztočov alebo motýlích húseníc. .kam smerujú aeronauti?
Cieľom letu môžu byť nerekultivované haldy priemyselnej hlušiny, veľké plochy po požiaroch, čerstvo poorané polia, ostrovy alebo vrcholy vysokých hôr. Známe sú invázie aeronautických pavúkov na ostrovy, kde koncom 19. storočia zničil všetok život výbuch vulkánu (ostrov Krakatau v Indonézii). Ak pavúka uchytia teplé stúpajúce vzdušné prúdy, môžu ho zaniesť skutočne ďaleko. Charles Darwin počas jednej svojej cesty zažil, ako tristo kilometrov od pevniny jeho loď Beagle pokryli tisícky drobných pavúčikov, ktoré po krátkom odpočinku odleteli nevedno kam. Hoci to zatiaľ nikto z kompetentných exaktne nedokázal, predpokladá sa, že aeronauti, zachytení pasátmi, sa dokážu premiestniť aj z jedného kontinentu na druhý. Drobné druhy pavúkov vedci našli vo vzorkách vzduchu, ktoré odoberali pomocou balónov vo výške takmer päť kilometrov nad morom. Z prázdnych žalúdkov počas letu si pavúky hlavu veľmi nerobia. Zistilo sa, že aj drobný pavúčik vydrží bez ujmy na zdraví o hlade takmer mesiac.
Nie všetky presuny sú však takéto dramatické. Pavúk môže pristáť len niekoľko metrov od miesta, z ktorého vzlietol. Ak ho zaujme nejaké chutné „sústo“ či príjemne vyhriaty kamienok, usadí sa. V našich končinách sa preletmi preslávili najmä plachtárky, križiaky, listovníčky, čeľustnatky, pradiarky, strehúne a niektoré skákavky. Ako som spomínal, možno ich pozorovať počas jesenných dní. Pokiaľ to tento rok už nestihnete, pripravte sa na apríl. Počas slnečných popoludní, ktoré prichádzajú po chladných ránach, sa pavúčia omladina začne spúšťať z vrcholkov ihličnanov a bude nás opäť obšťastňovať výlučkami svojich snovacích bradaviek. .prečo práve babie leto?
Babie leto je prastarým ľudovým pomenovaním, ktoré sa vyskytuje v mnohých európskych jazykoch. Pomenovanie je až také staré, že si s jeho vznikom nevedia rady ani jazykovedci. Jozef Jungmann vidí jeho pôvod v takzvanej ľudovej astronómii. Podľa neho je tento názov odvodený od súhvezdia Plejád, ktorým ľudia v Česku aj na Slovensku hovorili Kuriatka, ale aj Baby. Názov „leto starých báb“ sa vyskytuje aj vo viacerých severských krajinách, napríklad Švédsku alebo na Islande, kde staré baby znamenajú vlastne čarodejnice a dlhé strieborné pavúčie vlákna symbolizujú ich vlasy. Po latinsky sa babie leto nazývalo filamenta divae virginis, čo znamená vlákna božskej panny. V Bulharsku babie leto nazývajú cigánskym, vo Francúzsku, Španielsku či Portugalsku zase svätomartinským. Tak si vyberte.
Babie leto nie je len výsadou európskej pevniny. S podobným počasím sa môžeme na jeseň stretnúť napríklad aj na severoamerickom kontinente, kde sa hovorí o indiánskom lete. Autor je zoológ.
Nádejný mladý pavúčí letec najprv zakotví vlákno k podkladu a potom ho začne naťahovať: dvíha zadoček do výšky, ako len vládze, hlavohruďou sa pri tom otočí smerom k vytúženému cieľu, až ho zdrapí prúd vzduchu a pavúčik odletí. Niektorí výmyselníci sa vraj ešte predtým kníšu zboka nabok a hore-dolu, kým nepretrhnú zakotvené vlákno.
Pre pavúka nie je jednoduché odhadnúť najvhodnejší okamih na vydarenú vzdušnú púť vzduchom. Teplé počasie musí umožniť vznik vzostupných vzdušných prúdov a vánok zároveň nesmie prúdiť príliš silno. Čerstvejší vietor by totiž malým vzduchoplavcom ani nedovolil utkať ich pavučinové padáčiky. A pavúky dokážu vhodný okamih na svoju púť neomylne určiť.
Letecké exhibície pavúkov môžu na prvý a možno aj na druhý pohľad vyzerať ako nejaká adrenalínová kratochvíľa, ale v skutočnosti slúžia len na rýchlejšie osídľovanie málo obývaných alebo neobývaných miest. Podobným spôsobom sa šíria semená niektorých rastlín, napríklad známe púpavy. Málokto vie, že pavúčí letci, ktorým sa v odborných kruhoch hovorí aeronauti, lietajú aj na jar, vtedy však ide najmä o mláďatá väčších až veľkých druhov pavúkov. A prečo sa väčšina pavúkov sťahuje práve na jeseň? Zoológ J. Hanák logicky poznamenáva, že pavúčie presuny prebiehajú už za neprítomnosti väčšiny sťahovavých hmyzožravých vtákov, ktorí svoju korisť lovia v letku. Bezbranné, pasívne vetrom unášané pavúky by sa inak stali ľahkou korisťou dážďovníkov, lastovičiek, belorítok, muchárikov a iných hmyzožravých vtákov. Medzi aeronautmi nájdeme väčšinou druhy, ktoré nevážia viac ako jeden gram. Výnimkou sú napríklad dospelé samičky afrických druhov rodu Stegodyphus, ktoré vážia riadne vyše gramu. Tie zvolili inú techniku – čakajú len na teplé stúpajúce prúdy počas bezvetria. Aby ich využili čo najviac, splietajú z desiatok až stovák vláken trojuholníkové pavučiny, ktoré sú na konci široké až jeden meter.
Podobne ako pavúky sa môžu pomocou hodvábnych vláken premiestňovať aj niektoré druhy roztočov alebo motýlích húseníc. .kam smerujú aeronauti?
Cieľom letu môžu byť nerekultivované haldy priemyselnej hlušiny, veľké plochy po požiaroch, čerstvo poorané polia, ostrovy alebo vrcholy vysokých hôr. Známe sú invázie aeronautických pavúkov na ostrovy, kde koncom 19. storočia zničil všetok život výbuch vulkánu (ostrov Krakatau v Indonézii). Ak pavúka uchytia teplé stúpajúce vzdušné prúdy, môžu ho zaniesť skutočne ďaleko. Charles Darwin počas jednej svojej cesty zažil, ako tristo kilometrov od pevniny jeho loď Beagle pokryli tisícky drobných pavúčikov, ktoré po krátkom odpočinku odleteli nevedno kam. Hoci to zatiaľ nikto z kompetentných exaktne nedokázal, predpokladá sa, že aeronauti, zachytení pasátmi, sa dokážu premiestniť aj z jedného kontinentu na druhý. Drobné druhy pavúkov vedci našli vo vzorkách vzduchu, ktoré odoberali pomocou balónov vo výške takmer päť kilometrov nad morom. Z prázdnych žalúdkov počas letu si pavúky hlavu veľmi nerobia. Zistilo sa, že aj drobný pavúčik vydrží bez ujmy na zdraví o hlade takmer mesiac.
Nie všetky presuny sú však takéto dramatické. Pavúk môže pristáť len niekoľko metrov od miesta, z ktorého vzlietol. Ak ho zaujme nejaké chutné „sústo“ či príjemne vyhriaty kamienok, usadí sa. V našich končinách sa preletmi preslávili najmä plachtárky, križiaky, listovníčky, čeľustnatky, pradiarky, strehúne a niektoré skákavky. Ako som spomínal, možno ich pozorovať počas jesenných dní. Pokiaľ to tento rok už nestihnete, pripravte sa na apríl. Počas slnečných popoludní, ktoré prichádzajú po chladných ránach, sa pavúčia omladina začne spúšťať z vrcholkov ihličnanov a bude nás opäť obšťastňovať výlučkami svojich snovacích bradaviek. .prečo práve babie leto?
Babie leto je prastarým ľudovým pomenovaním, ktoré sa vyskytuje v mnohých európskych jazykoch. Pomenovanie je až také staré, že si s jeho vznikom nevedia rady ani jazykovedci. Jozef Jungmann vidí jeho pôvod v takzvanej ľudovej astronómii. Podľa neho je tento názov odvodený od súhvezdia Plejád, ktorým ľudia v Česku aj na Slovensku hovorili Kuriatka, ale aj Baby. Názov „leto starých báb“ sa vyskytuje aj vo viacerých severských krajinách, napríklad Švédsku alebo na Islande, kde staré baby znamenajú vlastne čarodejnice a dlhé strieborné pavúčie vlákna symbolizujú ich vlasy. Po latinsky sa babie leto nazývalo filamenta divae virginis, čo znamená vlákna božskej panny. V Bulharsku babie leto nazývajú cigánskym, vo Francúzsku, Španielsku či Portugalsku zase svätomartinským. Tak si vyberte.
Babie leto nie je len výsadou európskej pevniny. S podobným počasím sa môžeme na jeseň stretnúť napríklad aj na severoamerickom kontinente, kde sa hovorí o indiánskom lete. Autor je zoológ.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.