Podobenstvo o milosrdnom Samaritánovi z Lukášovho evanjelia poznáme všetci. Židovská tradícia naň však prináša iný pohľad. A tým mení aj posolstvo celého podobenstva.

Medzi najnovšie psychoterapie sa nedávno zaradila hagioterapia, ktorá používa Bibliu ako nástroj pre duševný rast. V čom je tajomstvo tejto terapie a ako môže obohatiť náš život?

Pravidelne sa umiestňoval na popredných miestach rebríčka popularity vo Francúzsku. A keď sa v uliciach Paríža protestuje za právo na bývanie, mladí príslušníci ľavice, hoci neveriaci, často nesú v rukách jeho portréty. Kňaz, ktorý inšpiroval mnohých, aby sa starali o ľudí bez domova. Abbé Pierre.

V oblasti západnej Trácie, nad riekou Pinios a na hore Pindos, sa na skalných ihlách do neba naťahujú kláštory Meteora. Mnohými označované za ôsmy div sveta.

Čaro maľovania nie je limitované detským vekom. Prekresliť sa dá bližšie k Bohu, k sebe samému, k lepšiemu životu aj na druhý svet.

V roku 2006 sa v Ruskom štátnom múzeu v Petrohrade na počesť summitu G8 konala unikátna výstava jedného z najoriginálnejších maliarov ruskej avantgardy Pavla Filonova. Zvláštnosťou bolo, že 8 zo 160 vystavených obrazov mohli návštevníci aj počuť vďaka syntetizátoru ANS. Nástroj J. Murzina z roku 1938 dokázal zmeniť obrazy na hudbu tak, ako Filonov dokázal v obrazoch zhmotniť vedecké poznanie.

Vyšiel Bulat Okudžava. Ruský básnik, prozaik, ale predovšetkým pesničkár. Dvojjazyčne, vo výbornom preklade Jána Štrassera a s cédečkom z Okudžavovho koncertu v Brne.

Koncom 90. rokov som raz sedel v Moskve pred Puškinovým pamätníkom a pil pivo. Vtedy sa to ešte dalo. Po chvíli si ku mne prisadol nedôveryhodný človek. Bradatý, strapatý, v zodratých topánkach, skrátka, bezdomovec. Sedel ticho, zamyslene, ani pivo si odo mňa nepýtal. Tu k nemu podišiel ešte podozrivejší typ v sivom obleku, vlasy na ježka, zjavný sobášny podvodník. Na moje veľké prekvapenie sa títo dvaja čudáci začali zhovárať o vedcovi a filozofovi kozmistovi V. I. Vernadskom, o jeho učení o biosfére a noosfére.

Epizóda 1. Koncert. Na stoličke pri klavíri leží nehybný útly človek. Poležiačky hrá. Je oblečený nekoncertne: starý červený pulóver, ošúchané nohavice, schodené tenisky, na očiach čierne okuliare, na hlave stará baretka a spod nej trčia neposlušné vlasy. Telo i tvár sú nehybné, ale hudba znie. Na tomto akoby mŕtvom tele žijú iba ruky, do ktorých sa počas hry sústredil všetok život, všetky emócie ležiaceho tela. Ruky hrajú, a zároveň dirigujú. Vytvárajú zaujímavé figúry, vrhajú sa na hladinu klávesnice ako čajky na hladinu mora a ich prsty ako pazúry čajok vynášajú z hlbín klavíra napodiv harmonické zvuky.

Vysoká kultúra je nadnárodná. Vyrastá zo všetkého a všetkému sa rozdáva. Je slobodná v prijímaní a neobmedzená v rozdávaní. Hryhorij Skovoroda (1722 – 1794), potulný filozof, mystik, bájkar, básnik, hudobný skladateľ a pedagóg píšuci po rusky, latinsky a grécky, bol človekom vysokej kultúry a dôkazom toho, že vysoká kultúra a sloboda sú pojmy tesne späté a vzájomne sa doplňujúce. Žil v dobe formujúceho sa ruského impéria a rodiacej sa ideológie trojjediného (veľkoruského, maloruského a bieloruského) ruského národa. Je pokladaný za zakladateľa ruskej religióznej filozofie a pre Ukrajincov je ukrajinským Sokratom.